Oceňujem záujem poslankýň a poslancov o tému hlasovania kvalifikovanou väčšinou (známe aj pod skratkou QMV) v Rade EÚ. V tejto súvislosti by som rád uviedol tri dôležité veci: Po prvé, dnes nie je na stole žiadny formálny návrh na rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou či zmenu zmlúv. Nevedieme o tom diskusiu na politickej úrovni a v dohľadnej dobe ani nepredpokladám, že by takýto návrh niekto predložil.
No ak by tak aj urobil, musela by o ňom jednohlasne rozhodnúť Európska rada. To znamená, že by museli súhlasiť všetci lídri krajín únie, ktorí zastupujú členské štáty na pravidelných summitoch. Neviem si predstaviť, aby (ktorýkoľvek) predseda vlády SR vyjadril súhlas s takou zásadnou zmenou bez vedomia Národnej rady SR. Veď predsa platí, že podľa Ústavy SR je v záležitostiach Európskej únie vláda povinná predkladať návrhy právnych aktov na posúdenie NR SR. Akékoľvek obavy z vynechania parlamentu sú teda neopodstatnené.
Po druhé, nerobme z hlasovania kvalifikovanou väčšinou ďalšieho z bájnych „strašiakov z Bruselu“. Kvalifikovaná väčšina je dnes najpoužívanejší spôsob hlasovania v Rade EÚ. Zatiaľ čo jednomyseľnosť sa využíva už len v obmedzenom počte oblastí, medzi ktoré patria napríklad spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, priame dane či rozširovanie EÚ, prostredníctvom kvalifikovanej väčšiny sa v súčasnosti schvaľuje viac ako 80 % právnych aktov EÚ.
V praxi to však neznamená, že Predsedníctvo Rady (aktuálne v rukách Švédska) tento druh hlasovania, akokoľvek je rýchlejšie a efektívnejšie, využíva automaticky. Naopak, vždy je snaha o konsenzus, čo dáva rozhodnutiam väčšiu váhu. Isteže, niekedy sa stane, že je členský štát (alebo skupina štátov) prehlasovaný, ide však o prirodzenú súčasť politického života. Niekedy ste súčasťou väčšiny, inokedy nie.
O akejkoľvek zmene spôsobu hlasovania v Rade EÚ musí byť rozhodnuté jednomyseľne. Bez nášho súhlasu sa takáto zmena neudeje.
Nezabúdajme tiež, že na finálnej podobe väčšiny právnych aktov EÚ sa musia zhodnúť oba legislatívne orgány Európskej únie – Rada EÚ (zastupujúca členské štáty) aj Európsky parlament.
Tretia moja poznámka je skôr apelom, aby sme boli taktickí a sami seba dopredu nevylučovali z diskusií o kvalifikovanej väčšine. Tak či tak sa im nevyhneme. Dnes má Európska únia 27 členských štátov, no proces rozširovania, ktorý je dlhodobou prioritou Slovenska, naďalej pokračuje. Ak nás má byť v budúcnosti ešte viac a za jedným stolom s nami budú sedieť ďalší členovia, dnes kandidátske krajiny, je správne klásť si otázku, ako chceme fungovať efektívnejšie.
Nemôžeme sa dostať do situácie, že Európska únia ako globálny aktér bude pri prijímaní dôležitých rozhodnutí ochromená, obzvlášť pri riešení kríz a v súčasnej napätej medzinárodnej situácii. Preto neprekvapí, že niektoré členské štáty dávajú dlhodobo jasne najavo, že rozšírenie EÚ si bez umožnenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou v niektorých prípadoch vedia len ťažko predstaviť.
V súčasnosti však platí nasledovné – o akejkoľvek zmene spôsobu hlasovania v Rade EÚ musí byť rozhodnuté jednomyseľne. Bez nášho súhlasu sa takáto zmena v žiadnom prípade neudeje. Rezort diplomacie si plne uvedomuje, že pozícia Slovenska k prípadnému návrhu na rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou bude prijatá na politickej úrovni a pri všetkých rokovaniach tento fakt dôsledne rešpektuje.