V rámci Ľudovej aliancie Cumhur Ittifakı vyšli posilnené z volieb ultranacionalistické sily. Voľby teda znamenajú ďalší posun k tureckej nacionalistickej pravici.
V prvom kole prezidentských volieb získal Erdogan 49,3 % hlasov – a víťazstvo mu tak tesne uniklo už v prvom kole. Hlavný opozičný kandidát Kemal Kılıçdaroglu, ktorého podporilo veľmi široké spektrum opozičných síl, získal 45,1 % hlasov. Sinan Ogan, laický pravicový extrémista, sa umiestnil na treťom mieste s 5,3 % hlasov. Erdoğan vyhral druhé kolo s 52,2 % hlasov proti Kılıçdarogluovi so 47,8 %. Vzhľadom na ultraprezidentský charakter politického režimu v Turecku majú prezidentské voľby osobitný význam.
Erdoğanove straty v parlamente
Aliancia Cumhur sa však presadila aj v parlamentných voľbách 14. mája. Napriek tomu sa pomer volebných síl v rámci tejto aliancie výrazne posunul. AKP masívne stratila voličov. Jej podiel klesol zo 42,6 % hlasov v r. 2018 na 35,6 % v r. 2023. Jej hlavný spojenec, ultranacionalistická MHP, si udržala približne 10 % hlasov.
Niektoré malé krajne pravicové sily sa tiež dostali do parlamentu ako súčasť aliancie Cumhur. Medzi tieto sily patrí kurdsko-islamistická Hür Dava Partisi (HÜDA PAR). Mala prilákať konzervatívnych kurdských voličov a túto stranu treba vnímať ako súčasť tradície síl Hizballáhu, ktoré boli zodpovedné za masakry a prípady mučenia v 90. rokoch. To všetko naznačuje ďalší posun ďalej doprava v rámci vládnucej aliancie.
Mierne posuny vo voľbách možno pozorovať aj v rámci veľmi heterogénnych opozičných síl. Najväčšia opozičná aliancia Millet Ittikfakı mierne zvýšila svoj podiel v parlamentných voľbách z 33,9 % v roku 2018 na 35 %.
Ľavicové a kurdské sily (HDP) mierne stratili – získali 10,5 % v porovnaní s 11,7 % v r. 2018. Tieto straty postihujú najmä YSP (teraz 8,8 %). Pod strechou YSP (zelení) postavila HDP svojich kandidátov, pretože samotná HDP čelí hrozbe zákazu. Štátne represie sú zamerané najmä na kurdské sily. Tieto faktory očividne zohrali úlohu pri zníženom volebnom výsledku YSP.
S cieľom prehĺbiť rozdiely v opozícii medzi tureckými nacionalistickými a kurdskými silami sa Erdoganova strana AKP výrazne a úspešne zamerala na tureckú nacionalistickú mobilizáciu.
Bývalý prezidentský kandidát HDP Selahattin Demirtaş, ktorý je od r. 2016 väznený, po druhom kole volieb zdôraznil aj ďalšie faktory. Z jeho pohľadu výberový proces kandidátov nemal dostatok podnetov od obyvateľstva. Ponúkol sa, že bude kandidovať aj z väzenia, no ponuka nebola využitá. To mohlo viesť k silnejšej pozícii YSP pred druhým kolom volieb. Demirtaş presadzoval najmä to, aby sa prekročil rámec vytvárania politických aliancií pre voľby a nadväzovanie politickej spolupráce v konkrétnych sociálnych bojoch, napríklad štrajkoch. Tento bod zdôrazňujú aj ľavicové sociálne hnutia.
S cieľom prehĺbiť rozdiely v opozícii medzi tureckými nacionalistickými a kurdskými silami sa AKP výrazne a úspešne zamerala na tureckú nacionalistickú mobilizáciu. Mohla sa spoliehať na zdroje štátu. AKP má zhruba 11 miliónov členov, čo predstavuje obrovský mobilizačný potenciál. Vytvorila širokú sieť prepojených občianskych a náboženských organizácií. Tieto štruktúry ponúkajú členom strany možnosť sociálnej mobility smerom nahor. Všetky tieto siete sú obzvlášť účinné v baštách strany.
Navyše médiá sú takmer úplne späté s vládnucou stranou. Nezávislé médiá čelia masívnej štátnej represii. Medzinárodní pozorovatelia zdôrazňovali, že neboli dodržané „rovnaké podmienky“ pre všetky subjekty vo voľbách.
Zmena ekonomického kurzu?
Po zložení prísahy prezident Erdogan predstavil takmer úplne nový kabinet. Dve nominácie naznačujú jeho priority. Za nového ministra financií nominoval Mehmeta Simseka. Simsek pracoval v bankovom sektore a zastával vysoké vládne funkcie. Je vnímaný ako prívrženec ortodoxnejšieho ekonomického prístupu. Pozorovatelia považujú za pravdepodobné, že bude presadzovať vyššie úrokové sadzby, aby zastavil pád tureckej líry a ovládol mieru inflácie. Vyššie úrokové sadzby by však poškodili často zadlžený elektorát AKP. Simsek má nielen úzke väzby na medzinárodný obchod, ale aj na kurdských podnikateľov. Tieto prepojenia môžu byť dôležité pre získanie podpory konzervatívne naklonených členov vyššej a strednej triedy kurdskej menšiny.
Druhou kľúčovou nomináciou je Hakan Fidan ako nový minister zahraničia. Fidan má skúsenosti vo vojenskom a v bezpečnostnom aparáte. Zaoberal sa „kurdskou otázkou“ a vojnou v Sýrii. Sýria je pre vládu AKP kľúčovou zahraničnopolitickou otázkou, pretože Kurdi žijú na oboch stranách hranice a ľavicové sýrske kurdské sily získali v Sýrii významnú autonómiu.
Turecká vláda akceptovala, že jej pokus dostať k moci pravicové náboženské sily v susednom štáte zlyhal a Asadov režim zostane. Teraz sa snaží čo najviac obmedziť autonómiu sýrskych Kurdov. Toto môže byť Fidanova hlavná úloha. V opačnom prípade sa dá očakávať pokračovanie všeobecne autonómnejšej zahraničnej politiky.