Ambíciu vyhrať voľby musí mať každá politická strana, no čo by mohlo byť výťahom Sulíka k moci do kresla ministra hospodárstva, ako dúfa? Bilancia jeho úspechov?
Ťažší batoh SaS z minulosti
Najskôr, čo ťaží batoh Sasky ešte z čias vlády Ivety Radičovej. Sú v ňom kauzy ako Sasanka o kontaktoch Richarda Sulíka s podnikateľom Marianom Kočnerom; kauza Hayekovci o konflikte záujmov; kauza odpočúvania troch novinárov Pravdy, šéfa televízie TA3 a ďalších a vrchol: podraz premiérke, ktorá spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Po prvýkrát SaS, respektíve Sulík spôsobil pád vlády 11. októbra 2011. Odvtedy jeho skóre narástlo na tri.
Vo voľbách 2020 SaS získala o niečo viac ako 6 %, ale jej dosah na vládnu politiku bol oveľa väčší. V októbri 2021 som napísala, že výťahom k „druhému životu“ Richarda Sulíka, ktorý sa podľa prieskumu verejnej mienky agentúry AKO so 14,5 percentami dotiahol na druhú najsilnejšiu stranu, bol – Igor Matovič. Popri permanentných Matovičových výstrelkoch nemohol Sulík nebyť dôveryhodnou zárukou odbornosti. Keď už bol výťah vyradený z prevádzky, ručička verejnej mienky sa vrátila naspäť: v máji 2023 Saske prajnejšie AKO nameralo 8,3 % a NMS Market Research 6,2 %, t. j. ako vo voľbách 2020.
Sulíkovo ministrovanie nevojde do histórie ako najosvietenejšie. Jeho ministerstvo presadzovalo masívne investičné stimuly pre zahraničných investorov podľa svojho zákona o významných investíciách – až do výšky jednej tretiny zo sľubovanej investície. Nesmerovali prednostne do zvyšovania „inovačnej kultúry“, ako SaS sľubovala, ani nesmerovali k väčšej diverzifikácii slovenského hospodárstva. A tak zostávame ešte stále výrobnou dielňou pre Západ, vystavení sme vysokému riziku a vlak nám ďalej uteká.
Nezaskvel sa ani pri pomoci podnikateľom v čase pandémie a jeho odškodňovací zákon zapadol do zabudnutia.
Pomoc s cenami energií, nech už bola neskorá či nedostatočná, nemôže byť iná ako jednorazová. Prispel však minister hospodárstva k energetickej transformácii priemyslu? I pôvodné Memorandum MH SR a MF SR so Slovenskými elektrárňami v Sulíkovej réžii muselo prejsť revíziou.
Nevieme ani s istotou, či to bol Heger alebo Sulík, ktorý v 6. sankčnom balíčku nedokázal vyjednať dostatočnú výnimku pre dovoz ruskej ropy, ako sa to podarilo Maďarsku.
Pohrobok neoliberalizmu na Slovensku
Sulík vysvetľoval opozičnému poslancovi Ľubošovi Blahovi, že nie je libertariánom, ale neoliberálom. Jeho svätým grálom zostáva rovná daň, ktorú za najlepšiu – zrejme inšpirovaný nemeckým profesorom Paulom Kirchhofom, ktorého Angela Merkelová pred voľbami v r. 2005 presadzovala za nemeckého ministra financií – propagoval vo svojej diplomovej práci. A ako skromne uviedol, bol hrdý, že sa stala podkladom pre Miklošovu reformu daní v r. 2004. V časti o verejných financiách Saska – program 2023, Ekonomické rezorty, ktorý začiatkom týždňa predstavil, je rovná daň opäť a nanajvýš 19-percentná.
V covidovej a energetickej kríze sa idea základného piliera neoliberalizmu – minimálny štát – akosi skompromitovala. Bolo treba zachraňovať podnikateľský sektor z prostriedkov štátu. Ani pandemická, ani daň z mimoriadneho zisku podľa Sulíka nemali tieto výdavky kompenzovať.
Ako zástanca minimálneho štátu presadzoval Sulík do zákona o rozpočtovej zodpovednosti daňovú brzdu. Tak vehementne, že mu neprekážalo ani zablokovanie novely ústavného zákona, ktorá by umožnila Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity predzásobiť sa v čase, keď boli úrokové sadzby nízke. Ako dobre, že dodnes neplatí zákon o hmotnej zodpovednosti politikov: Sulík by sa nedoplatil.
Sulík sa ako neoliberál cítil aj pri predkladaní „podnikateľských kilečiek“. Presadzoval, aby sa za každé nové regulačné opatrenie zrušili dve staré podľa neoliberálnej agendy deregulácie. „Toto je pre slovenské podnikateľské prostredie najkrajší deň od zavedenia daňovej reformy, a to bolo pred 16 rokmi," povedal minister hospodárstva Richard Sulík po schválení návrhu zákona známeho ako lex korona. To, že sme práve zaznamenali pokles hospodárstva v minulom roku na –5,2 %, bolo preňho asi vedľajšie.
Podnikateľské kilečko zrušilo aj bankový odvod a ušetrilo bankám iba v 3. a 4. štvrťroku 2020 viac ako 150 miliónov eur. V rozhovore pre RTVS minulý týždeň však Sulík povedal, že by banky, ktoré zarobili (aj jeho pričinením) viac ako treba, mali ukázať, že sú súčasťou spoločnosti a prispieť k bonifikácii hypotekárnych úrokov, ktoré hrozia zdvojnásobením.
V covidovej a energetickej kríze sa však idea základného piliera neoliberalizmu – minimálny štát – akosi skompromitovala. Bolo treba zachraňovať podnikateľský sektor z prostriedkov štátu. Ani pandemická, ani daň z mimoriadneho zisku podľa Sulíka nemali tieto výdavky kompenzovať. Na dodržanie deficitu bude treba uplatňovať výdavkové limity, samozrejme, hlavne na sociálne výdavky. Tak napríklad „obedy zadarmo sú čistý nezmysel,“ hovorí Richard Sulík, ktorý o potrebe vytvárať sociálnu kohéziu nevie vôbec nič.