Sústavná antikampaň voči jej osobe, útoky a vyhrážky smerom k jej rodine. Stojí boj v slovenskej politike za takú cenu? Alebo má politik zniesť všetko a mať hrošiu kožu? Najhoršiu možnú odpoveď nám môže dať Smer ako víťaz parlamentných volieb. A kandidát Republiky ako nový prezident.
Pred štyrmi rokmi si Slovensko zvolilo na čelo krajiny po prvý raz ženu. V druhom kole volieb porazila ostrieľaného Maroša Šefčoviča. Podľa komentátorov nebol ako diplomat autentickým kandidátom nenávisťou opantaného Smeru. Už vtedy sa hovorilo o nepríjemnej predvolebnej antikampani, po ktorej prišla ešte horšia realita.
V kresle premiéra si prezidentka užila Petra Pellegriniho, ktorý po vynútenom odchode Roberta Fica zasadol na čelo vlády. Riešiť musela megalomanské maniere a nedospelú urážlivosť Igora Matoviča. Ten sa síce stiahol z premiérskeho kresla, aby následne mohol škodiť ako minister financií. A zavŕšil to Eduard Heger, predseda vlády, ktorý len veril. Veril v Rázsochy, veril, že sa Plán obnovy stíha, veril zlým ľuďom a ešte horším odhadom.
Dá sa slušnosťou poraziť zlo? Pravdou klamstvo? Správnymi rozhodnutiami populizmus? Možno aj tieto otázky si kládla Zuzana Čaputová, keď zvažovala opätovnú kandidatúru. Sústavná antikampaň voči jej osobe, útoky a vyhrážky smerom k jej rodine. Stojí boj v slovenskej politike za takú cenu? Alebo má politik zniesť všetko a mať hrošiu kožu?
Prezidentka musela na stabilizáciu štátu vymenovať úradnícku vládu. Za štyri roky tak zažila štyroch premiérov. Jej funkčné obdobie okrem vládnych bojov poznačila aj pandémia, vojna na Ukrajine, s ňou súvisiaca hybridná vojna a narastajúca inflácia. Prezidentka už vo svojom inauguračnom prejave hovorila o hrubosti a vulgárnosti vo verejnej debate. Zmenilo sa to po štyroch rokoch? Dookola počúvame kadejaké urážky o agentke, Sorosovi či o nesvojprávnosti. Prezidentka rieši nábojnice poštou, vyhrážky, dieru v aute jej partnera. Nemožno sa čudovať, že by o toto už nemala záujem. A síce stále kraľuje rebríčku popularity medzi politikmi, odovzdanie žezla môže byť veľmi racionálny postoj.
Dôležité je, aby sa našiel kvalitný proeurópsky kandidát, ktorý bude upokojovať situáciu doma a tiež robiť dobré meno v zahraničí. Aj preto je dôležité zodpovedné rozhodovanie v parlamentných voľbách. Robert Fico už svoju predstavu o prezidentskom kandidátovi má. „Chceme presný opak Čaputovej,“ povedal v O 5 minút 12 s dôvetkom, že pôjde o národne mysliaceho kandidáta.
Čo by to mohlo znamenať ? Spomeňme si na blízkosť Smeru s Republikou či SNS či na prieskumy o vystúpení z NATO či EÚ. Možno ešte budeme s láskou spomínať na časy prezidenta Ivana Gašparoviča (ktorý kandidoval s podporou Smeru). Predseda Smeru je pragmatik a ak by povolebná spolupráca závisela aj od podpory prezidentského kandidáta Republiky, nemal by s tým problém.
Návrat do čias oligarchie a našich ľudí môže znamenať aj návrat do čias Slovenského štátu. Tomáš Taraba ako prezident, Andrej Danko ako predseda parlamentu a Robert Fico ako premiér. Desivé. Obsadenie najdôležitejších funkcií v krajine bude znamenať nielen únos Slovenska, ale aj likvidáciu spravodlivosti, trestanie za vlastný názor, prepad priepasti dezinformácií, nulový rozvoj, upadajúcu životnú úroveň a zadlžovanie Slovenska. To nesmieme dopustiť. Spoločnú budúcnosť má v rukách každý z nás. Myslime na to pri vo voľbách.