V súvislosti s prijatím Ukrajiny do NATO sa často spomína príklad západného Nemecka, ktoré rady aliancie rozšírilo v roku 1955. Táto paralela však kríva. Zásadný rozdiel je v tom, že západné Nemecko, resp. to čo sa nazývalo Spolková republika Nemecko, nebolo v priamo vo vojnovom konflikte so Sovietskym zväzom. A hoci vo svete vtedy panovala studená vojna a na východe existovala sovietsky satelit v podobe NDR, územie SRN, ktoré v máji v roku 1949 vzniklo spojením troch okupačných zón, bolo jasne definované. Nik nemal pochybnosti o tom, kde sa SRN začína a končí. Nič z toho v prípade Ukrajiny neplatí.
Odmyslime si na chvíľu vojnu a vráťme sa v mysli späť pred rok 2014. Naskytá sa nám nelichotivý obraz skorumpovanej krajiny, ktorú ovládajú oligarchovia. Od jej vzniku v roku 1991 sa jej ekonomiku nepodarilo nikdy poriadne naštartovať. Ukrajina tak bola stále iba chudobným príbuzným Ruska. Krajinou, ktorá nepatrila jednoznačne na Západ ani na Východ. Krajinou na okraji. Rozčesnutá na ukrajinský západ a proruský východ. A túto vnútornú schizofréniu Moskva využívala vo svoj prospech.
Až keď sa v roku 2004 proruskému Viktorovi Janukovičovi postavil Viktor Juščenko, ktorý deklaroval, že chce zmeniť smerovanie ukrajinskej politiky, prvýkrát sa začali črtať možné zmeny. Prozápadného prezidentského kandidáta sa však niekto pokúsil otráviť. Juščenko síce tento pokus o atentát prežil, no ani jemu sa nepodarilo pohnúť so zažranou korupciou v štáte a v roku 2010 s Janukovičom napokon prezidentské voľby prehral.
Až udalosti na Majdane ukázali, že obyvatelia Ukrajiny už viac nechcú žiť v takomto štáte a svoju perspektívu vidia v EÚ. Paradoxne Putin potom svojou agresiou zjednotil Ukrajincov ako nik predtým. Už nik nemal pochybnosti o tom, kam chcú patriť. Kremeľ síce získal Donbas a Krym, no definitívne stratil priazeň Ukrajincov.
Tým, že západné krajiny hodlajú Ukrajinu naďalej podporovať zbraňami, vybavením a peniazmi, dávajú Moskve jasný signál, že im na jej osude záleží. Prirodzene, takéto garancie Moskvu hnevajú.
Keď teraz prezident Zelenskyj skonštatoval, že výsledky summitu sú dobré, ale pozvanie by „bolo optimálne“, preukázal zmysel pre politický realizmus.
Tým, že západné krajiny hodlajú Ukrajinu naďalej podporovať zbraňami, vybavením a peniazmi, dávajú Moskve jasný signál, že im na jej osude záleží.
Prirodzene, takéto garancie Moskvu hnevajú. Znamená to zásadnú geopolitickú zmenu v danom priestore. Po tom, čo sa Rusku v priebehu 18. storočia podarilo získať prístup k Baltskému a Čiernemu moru, a neskôr po delení Poľska ovládlo aj územie dnešnej Ukrajiny, ovládalo tento priestor viac ako 200 rokov. Teraz nad ním definitívne stráca kontrolu. To, čo pre rozmach ruského impéria urobili Peter Veľký a Katarína Veľká, teraz Putin „prešustroval“.
Aj „vďaka“ nemu tak Ukrajina zažíva svoj oneskorený návrat do Európy.