Jedno je však isté – ak sa koalícii OĽaNO, Kresťanská únia a Za ľudí nepodarí získať potrebných 7 percent, tak by sa Igor Matovič po dlhom čase mohol ocitnúť pred bránami parlamentu (čo naznačuje posledný prieskum).
Pravdu povediac, potešil by tým oba súperiace tábory, pretože s OĽaNO, po skúsenostiach s jeho vládou, by do koalície išiel asi len samovrah. Na druhej strane, vypadnutie OĽaNO (ako aj iných subjektov), by výrazne uľahčilo vznik vládnej koalície.
Keďže od Matoviča sa už pred časom odtrhli hegerovci, mohlo by sa zdať, že to posilnilo vnútornú jednotu hnutia. Hoci na kandidátke dostali prednosť „overené tváre“, OĽaNO stále predstavuje skôr nesúrodý konglomerát rôznych osobností (navyše v koalícii s 2 ďalšími stranami), a tak o jednote a ideologickej vyhranenosti nemôže byť ani reči.
Tak ako odišiel lojálny Heger, môže sa stať, že v prípade spackaných volieb môže dôjsť k ďalšej vzbure. Tentoraz však s fatálnymi dôsledkami pre samotného Matoviča.
Prvým indikátorom jeho obľúbenosti bude počet získaných krúžkov, ktorý môže rozhodnúť o prípadnom novom lídrovi obyčajných ľudí. Je však veľmi nepravdepodobné, že by voliči uprednostnili niekoho iného ako Matoviča, pretože on stelesňuje OĽaNO.
Hrozba však môže prísť odinakadiaľ. Aj ľudia Matovičovi v minulosti veľmi blízki ako Erika Jurinová (č. 1 na kandidátke) a Jozef Viskupič (č. 5) naznačujú, že chcú robiť politiku inak – menej konfrontačne – čo je jasný odkaz šéfovi hnutia.
Tým, že pôsobia v samospráve, sú jednak oveľa nezávislejší ako mnohé „nezávislé osobnosti“ a majú prirodzený odstup od toho, čo Matovič predvádzal v exekutíve. Ak hrozí prípadný palácový prevrat, tak potom z tejto strany.<PE>