To ukazuje na nebezpečný trend polarizácie. Postoje mladých ľudí sa značne radikalizujú – na jednej strane stojí tábor prevažne mestských voličov s vyhranenými liberálnymi postojmi. Hoci deklarujú, že sú tolerantní a otvorení, nie vždy sú ochotní akceptovať odlišný názor.
Extrémnu podobu na Západe predstavuje tzv. woke hnutie. Jeho členovia svoje postoje presadzujú so zápalom budovateľov lepších zajtrajškov z časov stalinizmu (ak by spisovateľ Milan Kundera žil možno o dekádu dlhšie, mal by nepochybne skvelý námet na pokračovanie románu Žert).
Títo „prebudení“ hlásajú extrémnu politickú korektnosť, a tak sa stáva, že aj ľudia z liberálno-ľavicového prostredia, inak otvorení menšinám a inakosti, sú pre svoje nedostatočne „spoločensky uvedomelé“ postoje neraz ich terčom.
Na druhej strane sa zgrupujú mladí voliči s konzervatívno-národnými postojmi, ktoré však často majú až nacionalisticko-extrémistický charakter. Títo ľudia vo všeobecnosti prechovávajú menšiu dôveru voči druhým a nemyslia si, že demokracia je najlepší systém. Rôzne študentské voľby už v minulosti ukázali príklon mladých k extrému. Tieto postoje nielenže nevymizli, ale postupne silnejú. Vidíme to v Nemecku, kde podpora extrémistickej AfD v prieskumoch neustále rastie, no nemusíme chodiť ani tak ďaleko – stačí sa pozrieť na predstaviteľov Republiky, ktorí vymenili gardistické uniformy za obleky a preferencie im idú hore.
Umiernený stred, ktorý v minulosti aj na Západe predstavovali umiernení sociálni a kresťanskí demokrati, sa postupne vyprázdňuje. Slovensko tak v podstate nasleduje európske trendy, kde proti sebe stoja dva nezmieriteľné tábory a medzi nimi prakticky neexistuje žiadny prienik. Máme tu paralelné spoločnosti, ktoré tých druhých považujú za absolútnych nepriateľov.
A z minulosti vieme, ako sa to skončí, keď sa ľudia nedokážu dohodnúť ani na základných veciach…