Jednotlivé partaje sa síce vymedzujú, kto je pre koho neprijateľný a viaceré kategoricky vylučujú prípadnú spoluprácu, no je zrejmé, že po voľbách bude všetko inak. Žiadny subjekt si totiž nedá ujsť prežitosť ísť do vlády. Budú preto nútené robiť kompromisy.
V princípe existujú tri koaličné varianty a teoreticky nemožno vylúčiť ani povolebný pat.
Veľký počet strán a fakt, že len jedna sa prehupla cez 20 percent, ukazuje na to, že atomizácia spoločnosti sa naplno začína prejavovať aj v politike. Časy, keď v rokoch 2012 – 2016 vládol samotný Smer, sú nenávratne preč. Politická roztrieštenosť nepochybne sťaží aj vytvorenie vládnej koalície.
Momentálne sa ako najpravdepodobnejší javí variant, že vládu, ktorá by sa v parlamente mohla opierať o 80 poslancov, vytvorí Smer, Hlas, Republika a SNS. Má to však viacero háčikov. V prvom rade by sa Dankovi národniari museli dostať do parlamentu. Aktuálne prieskumy naznačujú, že je to možné, čo by výrazne uľahčilo prácu Ficovi.
V tomto mori neistôt je isté len jedno: Jazýčkom na váhach bude strana Hlas, ktorá môže ísť do koalície so Smerom aj s PS. Ktorou cestou sa sociálni demokrati vyberú, čoskoro uvidíme, v každom prípade bez kompromisov to nepôjde.
Ak by sa tak aj stalo, je otázne, či by Hlas dokázal prehltnúť dve horké pilulky – sedieť vo vláde Ficom (čo si vraj Pellelgrini nevie predstaviť) a najmä s Uhríkom. Aj to sa však dá elegantne vyriešiť. Fico, v záujme získania moci, by nemusel byť súčasťou exekutívy.
Horšie je to, pokiaľ ide o extrémistov z Republiky. Tých spolu s OĽaNO Hlas zo spolupráce po voľbách jednoznačne vylúčil. Žiadna kaša sa však nejaká taká horúca, ako sa navarí.
V Dánsku takmer dekádu fungovala menšinová pravicová vláda Andersa Fogha Rasmussena, a to len vďaka podpore extrémistickej Dánskej ľudovej strany. Tá síce nebola priamo súčasťou vlády, no liberálno-konzervatívnu vládu podporovala v parlamente. Rasmussen takto prežil úspešne tri volebné obdobia a spoluprácou s antiimigračnou stranou sa ani veľmi nepošpinil, pretože sa napokon stal šéfom NATO.
Slovensko síce nie je Dánsko, ktoré má bohaté skúsenosti s menšinovými vládami, ale uhríkovci s vidinou možnosti ovplyvňovať vládnu moc by nepochybne radi pristali aj na takýto kompromis. A predovšetkým by ich to v očiach verejnosti zdôveryhodnilo.
Na druhej strane, ak SNS prepadne, otvára to možnosť pre vznik koalície PS, Hlas, SaS a KDH.
V tomto mori neistôt je isté len jedno: Jazýčkom na váhach bude strana Hlas, ktorá môže ísť do koalície so Smerom (čo by uvítali skôr jeho voliči) aj s PS (čo by pravdepodobne vyhovovalo viac samotnému vedeniu). Ktorou cestou sa sociálni demokrati vyberú, čoskoro uvidíme, v každom prípade bez kompromisov to nepôjde.