Aj o dekádu neskôr sa v metre dalo tipovať, kto je Ossi (východniar) a kto Wessi (západniar). Za viac ako tri desaťročia od pádu Berlínskeho múra sa rozdiely postupne zmazali.
Mnohé sa zmenilo aj u nás. Ľudia sa v priemere dožívajú viac ako pred nežnou revolúciou, no pokiaľ ide o dĺžku života oproti zvyšku EÚ, stále zaostávame. A čo je ešte horšie, posledné roky života si len zlomok Slovákov a Sloveniek užíva v zdraví.
Samozrejme, o tom, koľko rokov sa kto dožije a či bude zdravý, rozhoduje predovšetkým celková kvalita života, životospráva a v neposlednom rade kvalita zdravotníctva.
Oproti Západu ťaháme vo všetkých troch bodoch za kratší koniec. Pokiaľ ide o pracovné podmienky, tak sme držiteľmi jedného negatívneho prvenstva – spomedzi celej EÚ na Slovensku pracuje najviac ľudí v noci. To sa nepochybne podpisuje na zdraví ľudí.
Ani životospráva našincov nie je práve najukážkovejšia. Kým v iných krajinách počet fajčiarov klesá, u nás zostáva stabilný. Spotreba alkoholu je síce zhruba na priemere EÚ, no obezita je u nás vyššia.
Vzhľadom na to, že tieto parametre sú porovnateľné s krajinami V4 a my sme napriek tomu po zdravotnej stránke na tom horšie, znamená to, že tu musí byť ešte nejaké negatívum.
Jednou z príčin tohto neutešeného stavu je aj to, že ľudia nechodia na pravidelné zdravotné prehliadky. Z prieskumu agentúry 2muse zverejneného v marci 2023 vyplýva, že preventívku u všeobecného lekára absolvuje len 34 percent respondentov! Potom sa nemôžeme čudovať, že títo ľudia sú chorí.
No okrem nášho laxného prístupu k vlastnému zdraviu sa pod kratší vek dožitia v zdraví podpisuje aj celkový stav nášho zdravotníctva. Summa summárum: Slovensko v roku 2023 má stále ďaleko k tomu, aby bolo ideálnym miestom na život.