Ďalšia kľúčová otázka: pritvrdí vláda účinne podmienky pre tých, čo nechcú pracovať? Otvára sa veľmi zložitá rómska problematika a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Úspech pri týchto ambíciách môže zobrať vietor z plachiet extrémistom a populistom. Neúspech si Slovensko nemôže dovoliť.
K znižovaniu daňového a odvodového zaťaženia zamestnancov sa treba vrátiť, len čo to verejné financie umožnia.
Návod na to, ako zastaviť korupciu, tu máme. Na stole leží rozumná reforma tendrov. Do vládneho programu sa dostal návrh, na ktorom pracoval aj nedávno tragicky zosnulý ekonóm Martin Filko.
Analytická skupina pri rezorte financií má vopred kontrolovať podmienky každého štátneho nákupu. Napríklad či vyhlasovacia cena toneru do tlačiarne zodpovedá cenám na trhu. Následne nákup ešte skontroluje aj Najvyšší kontrolný úrad.
Vyzerá to až príliš jednoducho na to, aby to fungovalo? Možno. Na druhej strane, nič zložité na tom nie je a je tragické, že výhodnosť nákupov v krajine nik poriadne doteraz nekontroloval. Až na médiá, ktoré majú prístup do centrálneho registra zmlúv, čo je už často neskoro. Úrad pre verejné obstarávanie, ktorým sa roky oháňali politici, v skutočnosti kontroluje skôr formálnu stránku tendrov.
Ak je pravda, že cez úspory v štátnych nákupoch sa môže podariť ročne naplniť štátnu kasu až o 500 miliónov eur, tak potom si vláda môže dovoliť sľuby o vyšších platoch pre učiteľov. Tí by si zároveň mali uvedomiť, že štátna kasa nie je bezodná a problémom v krajine nie sú len učiteľské mzdy. Možno ešte väčším je zdravotníctvo. Najmä efektívnosť využívania zdrojov. Preto reforma tendrov počíta s tým, že nákupy nemocníc sa začnú kontrolovať ako prvé.
V zdravotníctve je síce veľa peňazí, ale zle sa prerozdeľujú. Ak nakúpime lacnejšie lieky a prístroje, potom bude viac na platy lekárov, sestier, nemocnice si budú môcť dovoliť viac špecialistov a zdravotné poisťovne zaplatia viac operácií. Až potom sa skrátia čakacie lehoty a pacient sa dostane naozaj do popredia záujmu.
Zdravotníctvo potrebuje reformy a závisí to celé od nového ministra. Iné je to však v prípade ďalšej výzvy v podobe dlhodobej nezamestnanosti. Minister práce tu sám veľa nezmôže. Rómov treba motivovať, aby pracovali. Jedna vec je siahnuť im na dávky a druhá dať im pracovné príležitosti.
Ak zamestnanci budú polovicu z ceny práce odvádzať štátu v podobe odvodov a daní, motivácia pracovať za nízku mzdu bude malá. Preto by nová vláda mala pokračovať v reforme, pri ktorej sa od roku 2015 začali znižovať odvody a zvyšovať platy ľuďom s nízkymi a strednými príjmami. K znižovaniu daňového a odvodového zaťaženia zamestnancov sa treba vrátiť, len čo to verejné financie umožnia.