Táto otázka bude najbližšie dva roky mátať Londýn, Brusel aj Berlín. Príslovie, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí, pri brexite platí dvojnásobne. Vlaňajšie referendum o odchode Britov z únie by mnohí radšej vrátili späť. Vrátane britských politikov, ale aj voličov, ktorí pociťujú zdražovanie a pád libry.
Lenže politici nechcú stratiť tvár a chcú rešpektovať aj takýto verdikt voličov. Briti chcú obmedziť prílev migrantov, nechcú im dávať štedré dávky, a zároveň chcú naďalej profitovať z colnej únie, teda voľného pohybu tovarov a služieb v EÚ. Briti v podstate uvažujú rozumne, lenže zvolili si brexit ako zlú formu. Mohli v únii presadiť rozumné okresanie dávok pre prisťahovalcov a v spoločenstve zostať. Otázka dávok sa aj tak už rieši aj v Rakúsku a Nemecku a kohézna politika je len plusom, keďže rozvoj únie ako celku pomáha slabším aj silnejším členom EÚ. Inej rozumnej cesty aj tak niet.
Ak by aj Brusel a Berlín od brexitu na jar 2019 pristali na dočasné dvojročné pokračovanie colnej únie s Britániou, Londýn na odchod tak či onak doplatí. Ušetrí síce na príspevkoch do rozpočtu EÚ, ale mnohí najmä exportne orientovaní investori vyhodnotia Britániu ako nestabilnú a rizikovú, keďže voliči sa tam rozhodnutím o brexite poriadne radikalizovali. Briti stratia oveľa viac, ako získajú, ak vôbec niečo získajú, keďže firmám chýbajú ľudia a inak ako rozumnou imigráciou to Európa pri starnutí obyvateľstva aj tak riešiť nedokáže.