Spoločnosť bude navždy rozdelená, a čím väčšmi budú skutky človeka blednúť plynutím času, tým viac sa bude meniť len na plochý symbol živiaci nové a nové vojny.
Nedávno sme tu mali kauzu s vyznamenaním členov Bielej légie prezidentkou, teraz sa do popredia opäť dostáva vlečúca sa kauza s pomenovaním ulice v obci Varín po prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky, po vojne popravenom katolíckom kňazovi Jozefovi Tisovi. Priam sa zdá neuveriteľné, že je taký problém premenovať jedinú ulicu na Slovensku, nesúcu meno po prezidentovi klérofašistického štátu, najmä ak z nedávneho diania vieme, že ulice sa aj v hlavnom meste dajú premenovať prakticky zo dňa na deň. Hoci nie sú pomenované po problematických ľuďoch, ale napríklad po básnikovi Michalovi Godrovi.
Žiaľ, z Jozefa Tisa sa stal martýr aj preto, že viac ako 40 rokov po vojne bielych miest v slovenských dejinách len pribúdalo. A keď sa pomery uvoľnili, potláčané, no nepoctivo diskutované dejiny rýchlo vyplavili na povrch sily, ktorým sa hneď po rozdelení federácie bez väčšieho povšimnutia podarilo ulicu po Tisovi pomenovať. Tak ako u členov Bielej légie, aj u Tisa je pre niektorých ideológov možné argumentovať (vzhľadom na trest smrti a vzhľadom na nepriedušné uzatvorenie tejto kapitoly v čase komunizmu), jeho martýrstvom. Nie že by to nerobili.
Momentálny stav je taký, že cez obecné zastupiteľstvo návrh zmeniť názov ulice neprešiel. Šéf Generálnej prokuratúry Maroš Žilinka podal protest, ktorý musí zastupiteľstvo do štvrť roka prerokovať. Zatiaľ sa k tomu veľmi nemá a „vojna“ si žije vlastným životom a vzdorovitými nápismi na plotoch. V Európe sa formy fašistických diktatúr udržali aj desiatky rokov po vojne. Asi v žiadnej z týchto krajín však dnes nenájdeme ulice pomenované po týchto diktátoroch – po Salazarovi či Francovi – a tí nemali na svedomí spoluúčasť na deportácii vlastných občanov.