Cez víkend sa uskutočnilo celoplošné testovanie obyvateľstva, ktoré premiér Igor Matovič, reagujúc na vysokú účasť, nazval úspechom. Nechajme bokom, či sa dá viac-menej vynútená účasť na spola pripravenej akcii, ktorú oveľa väčšmi ako odborná diskusia viedlo urážanie, vydieranie a vyvolávanie strachu, nazvať úspechom. Obchádzanie zákonov alebo nekomunikácia s prezidentkou či vytváranie občanov druhej a tretej kategórie oveľa viac ako úspechom zaváňajú nekompetentnosťou.
V podstate sa dá konštatovať, že na Slovensku sa za úspech považuje už len to, že sa o nás zavše niečo napíše v zahraničnej tlači, oveľa menej už záleží na zmysluplnosti samotnej témy.
Ktorá iná krajina sa odvážila niečo urobiť a nie len pasívne čakať, pýtal sa premiér, zdôrazňujúc, že Slovensko robí niečo také ako prvé na svete. Nuž, to prvenstvo je očividne dôležitejšie ako jeho výsledok, ale odhliadnuc od toho veľmi dobre vieme, že mnohé krajiny sa úspešne pasujú s pandémiou aj bez toho, že by pritom nutne rozhádali celý národ a vznešene to prirovnali k vylodeniu v Normandii. Prípadne k Slovenskému národnému povstaniu.
Nuž, hádam sa niekde medzi nami skrýva nádejný satirik, ktorý raz napíše veľkú komédiu s názvom Operácia Spoločná zodpovednosť. V ústrednej scéne by napríklad mohol hviezdiť dialóg s ministrom obrany, ktorý na moderátorovu námietku, že nepočúva odborníkov, pohotovo odpovedal, že „taká je demokracia“. Áno, u nás je stále normou, že pre mnohých demokracia a riadenie štátu znamenajú len toľko, že „moja nevedomosť je rovnako dobrá ako tvoja znalosť“.