Transparentnosť volebnej kampane je v záujme nás všetkých. A to nie len kvôli kontrole a férovej súťaži politických síl, ale najmä kvôli tomu, že ide o naše spoločné peniaze. Veľkú časť príjmov strán totiž tvoria príspevky zo štátneho rozpočtu, do ktorého prispievame našimi daňami. Napriek tomu však stále badáme nedostatky pravidiel, či ich obchádzanie.
Nedostatky zákona vidíme napríklad pri podrývaní zmyslu transparentných účtov cez úhradu balíčkov bližšie nešpecifikovaných služieb. Povinnosť viesť transparentné účty zaviedla strana Smer v roku 2014. Napriek tomu počas kampane strana naliala vyše milión eur do vlastnej agentúry. Dôvod? „Organizačno-technické zabezpečenie volieb do NR SR.” Nič viac nevieme. Podobné praktiky badať takmer pri všetkých stranách. Finančné praktiky Smeru sú však v tomto kontexte najokatejšie.
Systém však nepokrivkáva len pri financovaní kampaní. Otázna je spravodlivosť systému financovania strán ako takého. Zapojenie štátneho financovania na jednej strane zamedzuje prílišnej závislosti od súkromných darov a od oligarchov. V súčasnej podobe však príliš zvýhodňuje víťazov. Stačí sa pozrieť na „eseročku” Igora Matoviča – OĽaNO, ktoré za rok 2020 a 2021 dostalo „výslužku” v hodnote vyše 13 miliónov eur. Stojí za prehodnotenie, či takýto systém nevytvára prílišné nerovnosti.
Financovanie politických strán je citlivou záležitosťou. Kombinovaný model s verejnými a súkromnými príjmami má svoj zmysel. Zároveň neexistuje model, ktorý by bol bez chyby. O to viac je dôležitejšia vnútorná demokracia v stranách a kontrola hospodárenia aj členmi. Kým strany slúžia záujmom otcov zakladateľov a ich úzkemu okruhu, tak žiadny systém financovania nezabráni pofidérnemu nakladaniu so spoločenskými zdrojmi.