Do parlamentu smerujú až dva koaličné návrhy zmierňujúce podmienky a trvanie väzby. Napriek tomu, že ministerka Mária Kolíková chce problém riešiť vládnou novelou zákona, koaličný partner Sme rodina jej vlastným poslaneckým návrhom vytasil figu borovú. Z toho, že porušili koaličnú zmluvu a návrh pretlačili napriek vetu „zaľuďov", si zjavne ťažkú hlavu nerobia. Podstatné sú predsa záujmy „rodiny".
Na tomto mieste nie je priestor pre porovnanie návrhov – každý má svoje nedostatky. No je neprípustné, aby sa tak závažná zmena Trestného poriadku zavádzala napochytro poslaneckým návrhom. Ak v koalícií panujú nezhody, tak štandardné pripomienkové konanie na úrovni ministerstiev a parlamentu slúži na ich uhladenie.
Legislatívny zhon strany Sme rodina si tak nemožno vysvetliť inak ako intenzívnou snahou vytiahnuť člena „rodiny" zo šlamastiky. Tým, že predkladateľka Petra Hajšelová vehementne popiera politickú realitu a zaštiťuje sa „len“ snahou otvoriť diskusiu na parlamentnej pôde, tieto podozrenia ešte väčšmi živí.
Nech to dopadne akokoľvek, tak je faktom, že spôsob výkonu väzby je zrelý na humánnejšiu reformu. Súcit a empatia s ľudským utrpením by mali byť ústrednými hodnotami prosperujúcej spoločnosti. Preto sa každá snaha o zlepšenie cení. No selektívne presadzovanie humanistických hodnôt zanecháva trpkú pachuť účelovosti.
Katastrofálne podmienky sirôt v reedukačných centrách či zničené životy mladých ľudí, ktorí roky pykajú v base za pár gramov „zeliny“, sú len najvypuklejšími prejavmi našej ľahostajnosti k zbytočnému ľudskému utrpeniu. Sú to naozaj až intenzívne tlaky rôznych záujmových skupín s všakovakými úmyslami, ktoré z nás robia citlivejšie bytosti?