Politický matador Robert Fico dobre vie, na akom tenkom ľade sa pohybuje. Stačí jeden krok vedľa či tvrdšie dupnutie a ľad sa prelomí. Situácia sa môže razom zmeniť na nepoznanie a vyhnať bežných ľudí do ulíc. A nič na tom nemení fakt, že do novej koalície vkladá nádeje nemalá časť bežných ľudí. V Česku totiž štrajk podporuje zhruba polovica vládnych voličov, celkovo až dve tretiny ľudí, a polovica nesúhlasí s konsolidačným balíčkom.
Tá sila je skutočne nevídaná: Štrajk ohlásilo desať odborových zväzov, školské, zdravotnícke, úradnícke odbory, samozrejme, zväz KOVO. Od trinástej hodiny sa na dve hodiny sa zastavila výroba vo všetkých závodoch Škoda Auto. Až 74 % škôl zastavilo výučbu. Zvýšené platy požadujú nielen učitelia, ale aj slabo platení nepedagogickí zamestnanci. Pred ministerstvom školstva protestovali študenti. Jednodňovým výstražným štrajkom prispeli aj zamestnanci Národného múzea.
Naprieč celým Českom sa zapojili do výstražného štrajku zamestnanci rôznych podnikov, zväčša iba symbolicky (napríklad v pražských nemocniciach), nie všade sa zastavila výroba, baníci v severných Čechách nálepkami na helmách. Vláda namiesto toho, aby po inflačnom šoku ľuďom pridala, v rámci „konsolidácie“ zamestnancom vo verejnej správe (učiteľom, úradníkom, zdravotníkom) uťahuje opasky. Na rozdiel od Slovenska sú u našich západných susedov citeľne drahšie energie. A dôchodcom sa nepridáva ako na Slovensku, naopak, na stole je dôchodková „reforma“. Nemecký denník Die Welt sa nemýlil, keď napísal, že Česko je chorý muž Európy.
Výstražný štrajk preto nebol iba o konsolidačnom balíčku, ale aj výstrahou, ako sa politika nemá robiť.
A to aj napriek tomu, že česká ekonomika je na tom lepšie ako slovenská, s takmer najvyšším podielom priemyslu vo svete. No rovnako ako tá naša uviazla v technologickej pasci. Chorým „mužom“ nie je len Česko, rovnako sa hovorí aj o Nemecku, ktoré má problémy s dlhovou brzdou (rovnako ako Slovensko). Ekonomika stagnuje a semaforová vláda márne hľadá impulz, ako ekonomiku naštartovať do novej éry. V Holandsku vyhrala radikálna pravica nielen kvôli nezvládnuteľnej migrácii, ale najmä pre zhoršujúcu sa sociálnu situáciu (rovnako ako na Slovensku Smer s Hlasom). Drahota je všade, príjmy stagnujú, bývanie sa stáva nedostupné, zdravotníctvo hapruje. Sú to celoeurópske problémy.
Prečo to v Česku došlo až tak ďaleko? Totiž vláda, zvlášť premiér Petr Fiala, nezvláda komunikáciu a nedokáže vysvetliť opatrenia, ktoré, povedzme si pravdu, sú z nemalej časti nevyhnutné. Zvaľovanie viny na Andreja Babiša už nezaberá. Na muške je teraz šéf odborov Josef Středula, ktorý má možno politické ambície (veď kandidoval za prezidenta), ktorému populizmus nie je neraz cudzí, no keby skutočne nebolo zle, frustrovaní ľudia by do ulíc nevyšli.
Politici, ktorí chcú uspieť, musia aj v ťažkej dobe vedieť vysvetliť aj nepopulárne opatrenia. A to českí vládni politici nevedia, naopak, zvykli si na arogantný tón, čo v plnej paráde predviedli počas pražskej návštevy Roberta Fica, no ním sa nevyhráva. Výstražný štrajk preto nebol iba o konsolidačnom balíčku, ale aj výstrahou, ako sa politika nemá robiť.