Zásadné zmeny na poli spravodlivosti a v bezpečnostných zložkách sa dejú ešte radikálnejšie ako za bačovania predsedu OĽaNO. Nikto nepopiera, že určité reformy sú potrebné, no opäť sa to deje v „ultra skrátenom“ legislatívnom konaní. Pri špeciálnej prokuratúre v priamom rozpore s tým, čo sľuboval pred voľbami predseda Hlasu a horúci favorit jarných prezidentských volieb Pellegrini. Žiadna verejná odborná debata sa nekoná. Do týždňa od oznámenia zámeru je “vymaľované“.
Rovnako tak v prípade márnotratného rozdávania zo spoločnej kasy. Čo si Matovič zmyslel, to koalícia schválila. Nech to stálo čokoľvek. Výsledok? Tento rok, teda už po pandémii, skončí štátny rozpočet so schodkom okolo 6 %. Bude pravdepodobne najvyšší v celej EÚ. A na budúci rok? Koalícia Smer – Hlas – SNS pripravuje štátny rozpočet približne s rovnakým deficitom, opäť s najhorším v únii.
Aj grify sú rovnaké. Sociálna pomoc je znovu neadresná. Prečo treba pridávať 300 eur dôchodcom, ktorí poberajú penzie nad 1 000 eur? Mnohé rodiny nemajú na člena rodiny ani polovičku. Im nepridá nikto. Pritom dôchodcovia dostanú tradičný trinásty dôchodok a po novom aj rodičovský – ktorý je tiež sociálne nespravodlivý. A v roku 2024 dostane každý penzista (aj bohatý) až 600 eur. Pritom vláda dobre vie, že dôchodky už teraz rastú rýchlejšie ako dôchodcovská inflácia (ceny liekov, základných potravín).
Vyššie platby v štátnom rozpočte za dlh rovná sa menej do zdravotníctva, školstva, na sociálne veci. Potom nariekať už bude neskoro. Prísnej diéte sa nevyhneme.
Rovnako pri pomoci s energiami. Už Hegerova vláda po cenovom šoku zapríčinenom vojnou na Ukrajine masívnymi dotáciami udržala ceny elektriny, plynu a tepla pre domácnosti (nie pre podniky) zhruba na nezmenenej úrovni. Za cenu masívnych dotácií zo štátneho rozpočtu. Hoci ceny na zle fungujúcom (a neopravenom) európskom trhu rapídne klesli, na pôvodnú úroveň sa už nedostanú. Aj preto je postupné zdražovanie nevyhnutné (nie však o 100 %, ako navrhol pri plyne bývalý šéf ÚRSO). Čo urobí nová vláda? Nič, všetko beží po starom, ako za Matoviča. Cena? 1,25 miliardy. Na prechod z plošnej pomoci na adresnú (iba pre chudobných) vraj nie je čas…
Žiadne prekvapenie u slovenských sociálnych demokratov. 18 opatrení v konsolidačnom balíčku – spolu „naškrabú“ iba dve miliardy eur – viac zasiahne chudobných ako bohatých, najmä pri zvyšovaní daní.
A je tu ešte jedna obrovská mína. Pre radikálne a náhle zmeny na prokuratúre, v polícii a pri zmierňovaní trestov v ekonomickej kriminalite nám podľa vzoru Maďarska môžu byť pozastavené eurofondy. Okolitým štátom Česku, Poľsku, Rumunsku i tomu Maďarsku pri ich využívaní môžeme len závidieť, no teraz hrozí, že nebudeme mať ani to málo…
A potom bude na rade knokaut. Ako na najhoršie hospodáriaci štát v EÚ si na nás posvietia finančné trhy. Požičajú nám, ale za stále (poriadne) vyššie úroky. Vyššie platby v štátnom rozpočte za dlh (deficit) rovná sa menej do zdravotníctva, školstva, na sociálne veci. Potom nariekať už bude neskoro. Prísnej diéte sa nevyhneme. Po tom túžime?