Nikto nespochybňuje nepomer v číslach: Hamas na území Izraela brutálne zabil 1 400 ľudí a uniesol 240 rukojemníkov, v Gaze pri bombardovaní zomrelo 10 000 ľudí, z toho 400 detí a mnohí teroristi aj ich lídri. V Gaze chýbajú potraviny, voda, lieky, benzín, vypadáva elektrina a internet. Ako predpovedali už na začiatku viacerí experti, svetová verejná mienka sa obracia proti Izraelu. Neprávom.
Hoci nikto z kritikov nepopiera, že Izrael má právo brániť sa, neponúka žiadne krátkodobé ani dlhodobé riešenie. Židovský štát nebombarduje Gazu samoúčelne, ale snaží sa rozdrviť sofistikovanú infraštruktúru Hamasu a Islamského džihádu. Nemôže za to, že teroristi svoje vojenské základne, veliteľstvá a odpaľovacie rampy (z ktorých stále pália rakety) umiestnili v podzemí pod nemocnicami či blízko nich. Prečo kritici neodsudzujú Hamas, že si z pacientov a obyvateľov urobil ľudské štíty?
Prečo mnohí obyvatelia Gazy váhajú, keď ich Izrael vyzýva, aby odišli na juh, lebo na severe bude prebiehať vojenská operácia? Okamžité dočasné prímerie by viedlo iba k pozviechaniu teroristov. Tí totiž nepočítali s takou tvrdou reakciou a jediné, čoho sa boja, je, že prídu o všetko. Izraelské vedenie už prezradilo, že Hamas chce úplne rozdrviť.
Zatiaľ si ani jedna z regionálnych mocností ďalší väčší konflikt na Blízkom východe neželá, no predlžovanie konfliktu a stupňujúca sa humanitárna katastrofa môžu bublajúce vášne domáceho obyvateľstva rozohniť do takého varu, že sa stane neovládateľným.
No je to možné? Hamas nie je iba teroristická organizácia, ale široké politické hnutie, nenávistná idea s cieľom zničiť štát Izrael. Túto myšlienku živia paradoxne aj sami Izraelčania: samostatný palestínsky štát je v nedohľadne, naopak, na Západnom brehu (teda v Palestíne) pribúdajú desaťtisíce nelegálnych, často agresívnych osadníkov (spolu 500– až 700-tisíc), ktorých často musí ochraňovať armáda. Palestínčania tak krok za krokom prichádzajú o svoje územie. Preto rastie počet prívržencov Hamasu, ktorý už takmer vyše desaťročia vládne v Gaze bez volieb, rovnako ako Fatah na Západnom brehu: o demokracii a pluralite nemožno hovoriť.
Jediným riešením je dnes vytvorenie nezávislého štátu Palestína. Ako to však dosiahnuť? Vrátia sa nelegálni osadníci s nemalou sfanatizovanou politickou podporou späť do Izraela? A môže sa Gaza vrátiť do starých koľají spred 7. októbra? Kto by mal potom spravovať Pásmo Gazy? Izrael? Izrael spoločne s vybranými arabskými štátmi a OSN?
Hľadanie riešenia nebude jednoduché. Svetové spoločenstvo by s ním malo začať čo najskôr a ponúknuť Palestínčanom, zvlášť v Gaze, perspektívu. Je tu však jedna podmienka: arabské štáty musia uznať právo Izraela na existenciu (a prestať omieľať nezmyselné bolestínske reči o kolonializme, zvlášť populárne medzi európskymi ľavičiarmi). Ich postoj je kľúčový – bez ich politickej a finančnej podpory je Hamas mŕtvy.
Zatiaľ si ani jedna z regionálnych mocností ďalší väčší konflikt na Blízkom východe neželá, no predlžovanie konfliktu a stupňujúca sa humanitárna katastrofa môžu bublajúce vášne domáceho obyvateľstva rozohniť do takého varu, že sa stane neovládateľným. Na to by mali všetci zainteresovaní myslieť.