Ešte podstatnejší než peniaze je však princíp – dnes taký rozšírený, zavedený a podporovaný súčasnou politickou kultúrou. Princíp, podľa ktorého sa naoko akokoľvek sociálny projekt ľahko stane predmetom machinácií a špekulácií. Pretože tam, kde sú verejné peniaze, objavuje sa vzápätí aj spôsob, ako ich preliať do súkromných vreciek.
Keď mala Tomanová na krku svoju prvú kauzu v súvislosti s neziskovou organizáciou Privilégium, premiér Fico sa jej zastal celou váhou svojej osobnosti. A nielen to. Prešiel do protiútoku proti novinárom, ktorých obvinil z korupcie, aj proti déeseskám. Vytiahol pokútne nahrávky, ktoré mali usvedčovať predstaviteľov spoločností, ako sa vysmievajú sporiteľom. Samozrejme, ministerka z prípadu vyšla bez skriveného vlasu na hlave, dokonca aj bez žltej karty, čo je v Smere zrejme najťažší možný trest.
Dnes je situácia trochu iná vzhľadom na to, že ostávajú necelé tri mesiace do volieb. Polievku si chce prihriať nielen Smer, ale aj koaliční partneri, teda HZDS a SNS, ktorej Fico vyšachoval z vlády už piatich ministrov. Otvorene pripúšťajú, že teraz by mala prísť na rad Tomanová a že by neporiadky v sociálnych podnikoch mali byť jednoznačným dôvodom na jej urýchlený odchod.
Nevedno, k akému protiútoku zmobilizuje Fica obrana svojej ministerky tentoraz. Je však pravdepodobné, že sa Tomanová udrží v ministerskom kresle až do konca volebného obdobia. A celkom isté je, že má isté desiate miesto na kandidátke Smeru a spolu s ním – pri súčasných preferenciách – aj poslanecké a možno i vládne kreslo. Možno teda predpokladať, že pod taktovkou Smeru ostane Slovensko i naďalej takým sociálnym štátom, akým bolo doteraz. Sociálnym najmä pre privilegovaných.