Kritici poukazujú na fakt, že priaznivý dosah šrotovného na slovenskú ekonomiku je sporný. Autá, ktoré si slovenskí zákazníci kupujú, totiž nepochádzajú z domácich automobiliek, ktoré sa orientujú skôr na drahšie modely áut a väčšinu svojej produkcie vyvážajú za hranice.
Na druhej strane priaznivý účinok šrotovného funguje vďaka prepojenosti európskych ekonomík. Ak tento krok zaviedlo Francúzsko, Rakúsko či Nemecko – a chystajú sa ho schváliť aj Česi – potom sa jeho pozitívny vplyv postupne prenáša aj na Slovensko. Respektíve, otázka sa dá postaviť aj naopak: Nie je dôvod, prečo by Slováci takýto krok nemali podporiť, ak to urobili ostatní. Tým skôr, že nejde o mimoriadnu záťaž pre štátny rozpočet – peniaze, ktoré sa nalejú do šrotovného, pritečú zasa naspäť v podobe DPH, ale aj administratívnych poplatkov…
Čo je však pozoruhodné, pojmy "šrotovné“ alebo vôbec "kríza“ nadobudli na Slovensku viac politický než ekonomický rozmer. V minulosti napríklad premiér Fico pripustil, že žiadne opatrenia na podporu kúpy áut nemusia ekonomike výrazne pomôcť. No v okamihu, keď si napríklad opozícia dovolila ústami Ivana Mikloša šrotovné kritizovať, Fico to nazval "hanebným a odsúdeniahodným postojom“…
Krízou (alebo bojom proti nej) sa dá odrazu v politike všeličo odôvodniť. Kríza sa stala motívom nedávnych prezidentských volieb. A dostatočne silným argumentom, aby vo funkcii ostal s vládou spriaznený Ivan Gašparovič – pretože, ako sa občan dopočul, len takouto jednotou a svornosťou možno krízu poraziť. A ak by sa bola prezidentkou stala opozičná kandidátka Radičová, zrejme by bol zápas proti kríze vopred prehratý. Veď, ako pripomenul premiér, v protikrízovej rade je len jeden opozičný predstaviteľ – a koľko sa tam navykrikuje.
Zo šrotovného sa tak stal politický symbol zápasu proti kríze. Je to zároveň "držhubné“ pre prípadných pochybovačov a kritikov, alebo tiež "všimné“ či "sprepitné“ pre politikov, ktorí neohrozene a smelo konajú.
Samozrejme, vplyv krokov proti kríze sa dá ľahko zmerať objemom priemyselnej produkcie, vývojom HDP… Skrátka hospodárskymi ukazovateľmi. Tie zaujímajú občanov viac než prieskumy preferencií. Ale u politikov rok pred voľbami je to zrejme skôr naopak.