Zámer je teda ušľachtilý, no prostriedok naozaj viac ako sporný.
Podľa predkladacej správy k novele zákona o štátnom jazyku je neuspokojivá „úroveň jazykovej kultúry vo verejných rečových prejavoch“.
Možno s tým určite súhlasiť. Novela sa však znovu snaží upraviť aj používanie menšinových jazykov, zaviesť povinnú dvojjazyčnosť pre regionálne médiá, a pod. Vzniká tak opäť dojem, že hlavnou prekážkou čistoty slovenského jazyka sú tu žijúci Maďari, ktorí nevedia alebo nechcú používať slovenčinu. O tom, že niektorí naozaj nechcú a nevedia, niet pochýb.
To však nevyrieši zákon ani pokuty. Podstatné je, aby deťom – maďarským i slovenským – školy poskytli šancu získať si vedomosti zo slovenského jazyka. Ba čo viac, aj vzťah k nemu. (Podobne by sa mal štát postarať aj o šancu maďarských detí získať znalosti z maďarčiny.)
Po druhé, problém s nízkou úrovňou jazyka je oveľa širší. Cestujú občas tvorcovia zákona verejnou dopravou? Započúvali sa do jazyka, ktorým hovorí dnešná mladá generácia? A nejde len o slang, ale aj o nárečia s prehľadom valcujúce spisovnú slovenčinu.
Rovnako dávajú slovenskému jazyku zabrať reklamy, a nielen na bilbordoch. Tu reštaurácia ponúkne pstruha na „bilinkovom masle“ inde zas obchod dáva zľavu na „kekse“. Realitné kancelárie neovládajú názvy ulíc, na ktorých predávajú byty (Rezedova, Pribinová, Korytnícka…)
Minister kultúry sa domnieva, že problém vyrieši väčšia vymožiteľnosť zákona, čiže pokuty. Budú ich dostávať aj politici, napríklad prezident za každé svoje „preci“? Aj úradníci, ktorí kaličia slovenčinu byrokratickou hantýrkou? Možno teraz bude všetko v zmysle navrhnutých opatrení naozaj vyriešené.
Predsa len sa však zdá, že lepšou cestou – ak chce vláda slovenčine pomôcť – by bolo zabudnúť na nezmyselný zákon a umelé sankcie. A s rovnakou vervou podporovať školstvo, vedu na poli jazyka a literatúry. A najmä živú kultúru, od ktorej sa vari najprirodzenejšie odvíja aj kultúra jazyka.
Pravdaže, ak je cieľom jazykového zákona toto. Lebo spojenie „jazykový zákon“ vždy vyvolávalo predovšetkým silné politické vášne – dokonca už v roku 1990 sa kvôli nemu organizovali protesty a hladovky. A tak starostlivosť o slovenčinu môže v skutočnosti znamenať starostlivosť o voličské hlasy. Stačí len správne porozumieť jazyku politickému.