Monitor je krivým zrkadlom školstva

Deviatacky monitor podáva vysvedčenie o tom, aká je úroveň vedomostí žiakov. A teda aj, aká je úroveň škôl. Tak by to aspoň malo alebo mohlo byť, ak by mali testy trochu inú podobu (napríklad, keby sa viac rokov po sebe zadávali rovnaké otázky).

29.04.2009 09:59
debata

Za súčasných okolností je však výpovedná hodnota monitoru oveľa nižšia. Jeho výsledky hovoria len o tom, ako vypracovali konkrétne úlohy zo slovenčiny a z matematiky tohtoroční žiaci deviatych ročníkov. Teda, že slovenčinu zvládli na 61 percent, matematiku na 53 percent – a maďarskí žiaci dosiahli v maďarčine necelých 65 percent. Vyjadrené známkou (v duchu moderných ministerských trendov) – na trojku. O rok budú predmetom testovania iné otázky, iní žiaci, do istej miery aj iní učitelia…

Preto naozaj nemožno na základe zistených percent tvrdiť, či sa úroveň v školstve zlepšuje a či sa už prejavujú blahodarné účinky školskej reformy. Rovnako pochybné je potom hodnotenie podľa krajov. Výnimkou je možno akurát Bratislava, pretože ide o prevládajúce mestské prostredie. Inak však platí, že kraje sú umelé administratívne územné celky – a na Slovensku obzvlášť, pretože ani náznakom nekopírujú prirodzené a tradičné slovenské regióny.

Test v každom prípade neodráža hodnotu a množstvo odvedenej učiteľskej práce. Tým viac sa dá pochybovať o spravodlivosti rebríčkov jednotlivých škôl zostavených na základe výsledkov – môže tá-ktorá škola za to, akými žiakmi ju „zásobujú“ miestne pomery? A nepodnecuje to niektorých učiteľov, aby svojej škole trochu „pomohli“?

Ak niečo konkrétnejšie monitor predsa len naznačil, potom je to výraznejšie zaostávanie žiakov v matematike v porovnaní so slovenčinou. A predsa sa so školskou reformou spája znižovanie počtu hodín matematiky a posilňovanie jazyka (a vedno s tým pravdaže aj vlastenectva). Zdá sa teda, že si z monitoru nebralo ponaučenie ani samotné ministerstvo, ktoré ho organizuje.

Navyše aj bez monitoru je jasné, v čom spočívajú základné problémy slovenského školstva. V nedostatku peňazí, v nízkych platoch učiteľov – a teda, vzhľadom na ich odchod do iných lukratívnejších odvetví, aj v nedostatku (dobrých) učiteľov.

Ako orientačný test možno má monitor svoj význam. Ale je otázne, či dokáže presne zmapovať kvalitu školstva. A je nad slnko jasné, že tento letmý pohľad do zaprášeného a miestami krivého zrkadla ju nedokáže zvýšiť.

debata chyba