Mali sme veľké šťastie, že ekonomická kríza vybuchla až koncom roka 2008 a „stal sa nám hospodársky zázrak“. Mohli sme si vtedy s klasikom Lasicom povedať, že počas volieb 2006 zostaneme doma, lebo napríklad prší alebo treba obrobiť záhradku.
Väčšinou sme chápavo akceptovali predvolebný pokus o ľudovejšie a sociálnejšie Slovensko, ktoré malo aspoň v rétorickej rovine vystriedať neosobnú manažérskosť reformátorov. Politologička Soňa Szomolányi vtedy pripomenula, že Slovensko na potvrdenie cesty do Európy potrebuje ešte jeden volebný cyklus. Vo volebnom roku 2010 našťastie ide „už len“ o štýl a obsah politiky, nie o zásadnú civilizačnú voľbu. Aj tak však existujú tri dôvody, prečo sú júnové voľby 2010 historické, ba pre „slovenský záhumienok“ civilizačne prelomové.
Prvým dôvodom je, že karpatská krajinka môže mať po prvýkrát premiérku. Líderke opozície síce na plecia dýchajú šarvanci, ktorým testosteróny diktujú volebné heslá typu „Grékom ani cent“. No fakt, že Slovensko vygenerovalo možnú vedúcu kmeňa, nemá obdobu ani v boji o prezidentský stolec minulý rok. Treba veriť, že líderka týmto šarvancom neskočí na sadomasochistické sny o železnej lady.
Bez ohľadu na to, že politika barónky Thatcherovej stojí na začiatku súčasnej ekonomickej krízy, Slovensko na železné dámy nie je stavané. Potvrdzuje to aj marketingová ľavica, hovejúca si v rýchlych autách, silových rezortoch a jachtách v Monaku, ktorá vníma ženy iba ako prijímateľky tulipánov k MDŽ, prípadne ešte ako ušľachtilé vešiaky na šaty počas provinčných plesov. V tejto dámskej lige je líderka jasne nadpriemerná!
Vo voľbách 2010 tiež po prvýkrát kandiduje strana, ktorá je viacetnická. Napriek veľkým rezervám vo vzťahu k iným ako etnickým menšinám nemá tento fakt v strednej Európe obdobu. Pre krajinu, ktorá bola ešte donedávna čiernou dierou zakomplexovaných dedinských národovcov a neúnavných tvorcov obrán národného jazyka je to výrazný civilizačný posun.
Za tretiu prelomovú zmenu vďačíme Grécku. Hoci návnady trhových predátorov na najnižšie pudy slovenského konzumenta pôsobia zvlášť odpudzujúco, do jari 2010 slovenskú politiku dokázali rozčertiť maximálne páni z takmer domácej Budapešti! Výnimkou z pravidla bola kampaň v roku 1998. Vtedy sme však riešili základnú dilemu, či vstúpiť do predsiene EÚ, alebo sa s Maticou tešiť z holej svojstojnosti.
Čuduj sa svete, na jar 2010 je Slovensko po prvýkrát v moderných dejinách potenciálnym veriteľom krajiny, ktorú doteraz považovalo za bohatšiu, vyspelejšiu či civilizovanejšiu. Na takýto pocit sa zrejme nechytajú ani spotení hokejisti, ani jazdecké sochy hrdinov z veľkomoravského obdobia na Bratislavskom hrade.