Taliansky národ bol odjakživa vedený k láske ku kultúre. Nemalou mierou k tomu už tradične prispievajú aj politickí predstavitelia. Ak hovoríme o súčasnosti, je neprehliadnuteľné, s akou citlivosťou pristupuje k podpore umenia a kultúry prezident Talianska Sergio Mattarella, ale aj celé politické spektrum, či už ide o parlament, vládu, alebo regionálnych a miestnych politikov. Početné kultúrne aktivity, prepojené s jasnými spoločenskými odkazmi, sa často uskutočňujú priamo na pôde kľúčových verejných inštitúcií.
Nedávno som sa zúčastnila na podujatí, ktoré prezident organizoval k Medzinárodnému dňu žien pod názvom Ženy a umenie. Bolo pútavé sledovať, ako súčasné i tradičné umenie dokáže veľmi citlivo reagovať na akútne problémy spoločnosti a pôsobivo nachádzať prepojenia so závažnými témami – rovnoprávnosť žien s výtvarným umením, domáce násilie s hudbou, imigrácia s literatúrou, marginalizované sociálne skupiny a chudoba so street artom, nezabúdajúc pritom ani na dôležitosť medzigeneračného dialógu a hľadania ciest k pochopeniu potrieb osôb rôznych vekových skupín prostredníctvom umenia a kultúry.
Chápanie kultúry a umenia na Apeninskom polostrove je však oveľa komplexnejšie. Taliani otvorene hovoria, že kultúra je aj hybnou silou ekonomiky krajiny a celej spoločnosti a je životne dôležitá pre jej rast a pokrok.
Jednou z najobohacujúcejších stránok života diplomata je, že počas zahraničného pôsobenia má jedinečnú možnosť hlbšie a priamo na mieste spoznávať zvyky, životný štýl a rozmýšľanie iných národov. Vždy ma fascinovalo, ako vedia Taliani zakomponovať kultúru a umenie do rôznych oblastí politík, verejného, ekonomického a spoločenského života. Kultúra a umenie tu nikdy neboli považované za výdobytok úzkeho okruhu ľudí, ale za súčasť každodenného života. Najlepšie to vidno v menších mestách, v regiónoch a komunitách, kde ľahko nadobudnete pocit, že tento národ si bez kultúry a umenia svoju existenciu nevie predstaviť.
Niekto by mohol argumentovať, že je to predsa prirodzené. Taliansko patrilo už od staroveku medzi najprekvitajúcejšie kultúrne centrá na svete a všeobecne sa pokladá za kolísku kultúry.
Chápanie kultúry a umenia na Apeninskom polostrove je však oveľa komplexnejšie. Taliani otvorene hovoria, že kultúra je aj hybnou silou ekonomiky krajiny a celej spoločnosti a je životne dôležitá pre jej rast a pokrok. Uvedomujú si, že čím je kultúra rozmanitejšia, tým viac ekonomických príležitostí a bohatstva môže priniesť. Je to preto, že sa zásoba zručností a vedomostí rozširuje a stáva sa hlbšou a komplexnejšou.
Navyše, ekonomické príležitosti prinášajú väčšie zdroje pre kreativitu. Verejné prostriedky a fondy EÚ na podporu kultúry sú nastavené tak, aby odrážali aktuálne potreby a výzvy v celom Taliansku. Nejde však len o verejné prostriedky, ale aj o štedrú podporu zo strany úspešných podnikateľských subjektov, pre ktoré je takýto spôsob prezentácie často pevnou súčasťou firemnej kultúry.
Zvyknem dostávať otázku, prečo sú Taliani takí srdeční, priateľskí, prečo majú tak prirodzene v sebe ľahkosť bytia. Iste to ovplyvňuje veľa faktorov. Je však nepopierateľné, že vzťah ku kultúre má vplyv na to, kým ste, aký je váš pohľad na život a na svet, aké sú vaše životné hodnoty. Po niekoľkoročnom pôsobení v tejto krajine a spolužití s Talianmi je teda prvé, čo mi pri tejto otázke príde na um, že je to jednoducho národ, ktorý má kultúru v DNA.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
