Tou prvou je bývanie. Tak španielskych, ako aj slovenských občanov trápia vysoké ceny nájmov a nehnuteľností. V Madride, Barcelone a iných veľkých mestách sú náklady na bývanie neproporčné aj na španielske platy, ktoré nepatria v Európe medzi najvyššie. Vysoké ceny nájmov a nehnuteľností okrem iného spôsobili, že mnoho firiem má v drahších mestách problém zamestnať ľudí aj pri vyšších platoch. Ak chcete bývať vo väčšom meste a nemáte bohaté zázemie, jediným riešením sú spoločné nájmy alebo hypotéky, a tie sú pre úrokové sadzby drahé.
Španielske elity už dávnejšie prišli s myšlienkou rozbehnúť program, ako pomáhať ľuďom so splácaním hypoték a na zalátanie rozpočtových dier si odskúšali aj špeciálny bankový odvod. Ako všetky riešenia v demokracii, aj tieto narazili na ekonomickú realitu. Špeciálny bankový odvod schválili, rovnako však vzrástli poplatky a nakoniec si priplatili všetci majitelia účtov, a to aj tí, ktorí hypotéky nemajú – napríklad dôchodcovia.
V Madride, Barcelone a iných veľkých mestách sú náklady na bývanie neproporčné aj na španielske platy. Vysoké ceny nájmov a nehnuteľností spôsobili, že mnoho firiem má v drahších mestách problém zamestnať ľudí aj pri vyšších platoch.
Finančná pomoc pre ľudí s hypotékou bola ďaleko od očakávaní. Protokol dohodnutý medzi vládou a bankami na konci minulého roka, ktorý mal pomôcť ľuďom v problémoch v dôsledku zvýšenia splátok vyplývajúcich zo zvyšovania úrokových sadzieb, využilo sotva 12-tisíc domácností. Toto číslo predstavuje len 1,2 percenta z potenciálnych príjemcov pomoci, ktorých počet španielska vláda odhadla na jeden milión. Pomer platov k hypotekárnym splátkam je pritom podobný.
Rozdiel v porovnaní so Slovenskom je však v tom, že v Španielsku, tak ako aj inde v južnej Európe, je väčšina hypoték s pohyblivým úrokom. Na Slovensku je to inak a z každého seriózneho média sa dalo dozvedieť o riziku rastúcich úrokov, ktoré sú, mimochodom, stále nízke v porovnaní s Českom, Maďarskom alebo Poľskom, kde sa eurom neplatí (neviem si predstaviť, aké vysoké úrokové sadzby by sme mali, keby sme neboli členmi eurozóny…).
V Španielsku sa „riešenie“ našlo aj v extrémoch. Istého času niektorých predstaviteľov, ktorí sú veľmi, ale naozaj veľmi naľavo, osvietila myšlienka „podpory“ tzv. okupas. Na vysvetlenie, okupas, alias squatting znamená „obsadenie (okupovanie) cudzej nehnuteľnosti“, a to viacerými formami. Tou „podporovanou“ formou bolo surové zabratie nepredaných bytov, no prišiel s ňou aj nepriamy účinok, a to okupovanie nehnuteľnosti, ktorej majitelia ju mali odloženú pre svoje deti alebo neboli dlhšie doma, respektíve ju prenajímali a nájomcovia prestali platiť.
V španielskej ústave je zakotvené, že každý má právo na bývanie a aj preto môže súdne deložovanie neplatiča trvať roky. Majiteľ však stále musí platiť hypotéku, vodu, energie, inak ho takýto okupant nehnuteľnosti môže legálne napadnúť. Ak by ste si zavolali televíziu, aby vás sprevádzala pri pokuse o návrat do obsadeného domova, veľa vám to nepomôže. Televízia síce príde, no polícia vás vypoklonkuje, lebo ju zavolá „okupa“, ktorý potrebuje na bývanie pokoj. A že tento zdanlivý nonsens nemôže mať politickú podporu? Ale môže. Bývalá primátorka Barcelony dávala dokonca na radnici kurzy, ako sa takým „okupom“ môžete stať. Áno, to je veľa už aj pre tých občanov, ktorí padli na bojisku hybridnej vojny, no čítate dobre.
Druhou súvisiacou výzvou je vyľudňovanie periférnych oblastí. Tak ako niektoré regióny Slovenska, aj Španielsko už desaťročia trápi postupné vyľudňovanie celých dedín. Podľa niektorých zdrojov je momentálne v Španielsku vyše 8-tisíc dedín a usadlostí, z nich viac ako 3-tisíc je opustených a 1 800 dedín má len jedného obyvateľa. Ide teda o podstatne väčší problém ako u nás. Tu na riešenie zatiaľ nikto neprišiel, existujú podporné projekty, jestvujú dokonca možnosti nákupu mimoriadne lacných nehnuteľností, no stále to život do vyľudňovaných regiónov nevracia. Niekde pre vzdialenosť, niekde pre skutočnosť, že tam naozaj nič nie je, ani len naťahané rozvody sietí, a niekde aj z dôvodu nedostatku vody.
Na Slovensku však riešenie je, a to najmä v hľadaní možností spolupráce s okolitými regiónmi prepojením infraštruktúry, podporou malého a stredného podnikania, turistického ruchu, v prípade najextrémnejšieho východu môže byť silným impulzom vstup Ukrajiny do EÚ, pričom ako príklad si možno vziať rakúsky Burgenland – ktorému na výskok medzi najbohatšie regióny Rakúska okrem iného pomohol aj náš vstup do únie.
Často si kladiem otázku, ako by Španieli reagovali, keby mali svoje vyľudnené regióny v takých nádherných lokalitách ako my. Vedia, čo je to turistický biznis, a robia to dobre a už pochopili, že jedným z riešení drahých nehnuteľností v najväčších mestách je lákanie ľudí do vymierajúcich regiónov, kde sa ešte život prinavrátiť dá. Pochopili to aj mnohé firmy, ktoré svoje sídla presúvajú do prijateľných odľahlých oblastí, aby sa im podarilo pritiahnuť mladých a šikovných ľudí, ktorí si aj pri vyšších platoch nemôžu dovoliť žiť v drahých mestách. Príkladom je aj jedna slovenská softvérová firma, ktorej partnerská spoločnosť v Španielsku postavila svoje základy v lokalite Onteniente, kde sú náklady na bývanie oveľa prijateľnejšie, čo prilákalo mladých ľudí prisťahovať sa a aj preto nemajú problém s pracovnou silou.
Obe výzvy si vyžadujú dlhodobé riešenia a treba ich hľadať s víziou a s prihliadnutím na všetky sociálne, ekonomické, ale aj urbanistické aspekty a riziká.
