Veľa priestoru nepotrebujem. Bratislava priame spojenie s Varšavou ani so žiadnym iným z 15 letísk v Poľsku nemá. Jediné priame slovensko-poľské letecké spojenie, ktoré po prestávke opäť funguje, je z Košíc do Varšavy. Prevádzkuje ho poľská letecká spoločnosť LOT viackrát do týždňa.
Malé porovnanie so susednými krajinami. Z viedenského letiska, ktoré hojne využívajú aj pasažieri zo Slovenska, sa dostanete do Varšavy a Krakova niekoľkokrát denne linkami LOT, Austrian i Ryanair. Z Ostravy a Prahy LOT lieta do Varšavy 7-krát týždenne a k tomu Ryanair z Prahy do Krakova a Gdanska 2-krát do týždňa. Z Budapešti lieta každý deň do Varšavy LOT, ako aj Wizzair. K tomu ďalšie tri lety týždenne v réžii Ryanairu. Pravidelné prepojenia s Varšavou a Krakovom má aj litovský Vilnius. Aj keď je zrejmé, že povestný Schwechat je pre Bratislavu silnou konkurenciou, priame letecké prepojenie hlavných miest zmysel určite má.
Varšava je centrálnym bodom regiónu strednej a východnej Európy. Takmer 3,5-miliónová aglomerácia (viac má len Kyjev) je ekonomicky najsilnejšou oblasťou regiónu s HDP vyše 141 mld. USD. Priame prepojenia sú pridanou hodnotou pre posilnenie vzťahov; hospodárskych, obchodných, kultúrnych, ako aj diplomatických. Výrazne na tom získava turizmus či spolupráca v oblasti školstva, vedy a výskumu.
Pre investorov zo Slovenska predstavuje Poľsko druhý najvýznamnejší trh. Druhé miesto patrí Poľsku aj v počte prichádzajúcich turistov. Až je ťažko uveriť, že takýto výsledok je možné dosiahnuť pri chýbajúcej štvorprúdovke, veľmi slabom železničnom prepojení a jedinej priamej leteckej linke Varšava – Košice.
V neposlednom rade to prospieva kontaktom medzi ľuďmi, vytváraniu osobných a sociálnych väzieb. Medzi susedmi to platí zvlášť – pri svojej práci stále zisťujem, koľko toho o sebe nevieme. Symboliku priamych leteckých prepojení hlavných miest možno vnímať aj ako prejav sily a hĺbky vzťahov, záujmu a spolupráce. Navyše, linka Bratislava – Varšava môže mať aj reálnu ziskovosť. Najmä ak by nadväzovala na diaľkové lety: Varšava ponúka priame spojenia až so 132 destináciami v Európe, Ázii či Severnej Amerike a dokáže konkurovať linkám z viedenského letiska.
Poľsko verí v rozvoj leteckej dopravy. Podľa tunajších prepočtov s 10 % nárastom spojení rastie HDP o 0,5 % a zvyšuje sa priemerná produktivita práce o 0,07 %. Každé pracovné miesto v leteckej doprave prináša ďalšie tri v iných odvetviach hospodárstva. V lete bola po 12 rokoch aktualizovaná nová stratégia rozvoja leteckého segmentu s výhľadom do rokov 2030/2040. Úrad civilného letectva predpokladá, že osobná doprava sa na varšavskom letisku Chopina v najbližších rokoch zdvojnásobí. V roku 2030 by malo byť odbavených 30,5 milióna cestujúcich a v roku 2035 až 38 miliónov.
Letisko v Katoviciach má mať nový hlavný terminál do roku 2028, očakáva sa nárast cestujúcich na osem miliónov. V Katoviciach, ktoré ponúkajú vyše 50 destinácií, ako aj v Krakove (122 destinácií), sa na rastúcich číslach čoraz viac podieľajú práve cestujúci zo Slovenska.
Ambície Poliakov sa týmto nekončia. S vedomím limitov existujúcich kapacít pripravujú megaprojekt dekády – tzv. Centrálny komunikačný uzol (CPK) medzi Varšavou a Lodžou. Má ísť o dopravný hub spájajúci železničné radiály s diaľnicou a novým medzinárodným letiskom s očakávanou ročnou kapacitou 45 miliónov cestujúcich. Tento projekt v prípade úspešnej realizácie bude „game changer“ pre celý náš región.
Poľsko je náš druhý najväčší sused, spája nás nielen 450 km spoločnej hranice, ale aj slovenská krajanská komunita žijúca v Poľsku – historická aj nová. Jej celková početnosť sa v ostatných rokoch zvýšila takmer na 6-tisíc, faktorom je aj čoraz viac pracovných príležitostí. Po Nemecku, Česku a Maďarsku je Poľsko z hľadiska nášho exportu štvrtý najvýznamnejší partner a pre investorov zo Slovenska predstavuje druhý najvýznamnejší trh. Druhé miesto patrí Poľsku aj v počte prichádzajúcich turistov.
Až je ťažko uveriť, že takýto výsledok je možné dosiahnuť pri chýbajúcej štvorprúdovke, veľmi slabom železničnom prepojení a jedinej priamej leteckej linke Varšava – Košice. Náš severný sused za ostatných päť rokov má z regiónu V4 najlepšie hospodárske výsledky, zažíva boom a stáva sa centrom, ktoré priťahuje biznis i turistov. V neposlednom rade je dôležitým bezpečnostným spojencom. Napriek množstvu problémov tu cítiť „ťah na bránu“ v hospodárskom smerovaní krajiny.
Slovensko aj Poľsko majú po voľbách. Nová poľská vláda nastúpi v decembri. Je tu príležitosť aj na spoločnú „infraštruktúrnu inventúru“ a najmä reálne napredovanie v celej škále dopravných prepojení. Asi netreba zdôrazňovať, že práve dopravné prepojenia sú kľúčom k ekonomickému rozvoju, sociálnej integrácii a zvyšovaniu kvality života ľudí. V relácii s naším severným susedom je veľa zameškaného, a to najmä na našej strane. Odzrkadľuje to aj programové vyhlásenie novej vlády, ktoré ako krátkodobé priority pomenúva dostavbu dvoch medzinárodných koridorov a prepojení s Poľskom: D3 cez Kysuce a R4 na východe. Priestor na rozvoj – nielen v cestnej doprave – je vskutku široký.
