V zozname sú premiešané cnosti ako samostatnosť, pracovitosť, vytrvalosť, zodpovednosť a šporovlivosť, ktoré súvisia so schopnosťou postarať sa o seba, s tými, ktoré sú dôležité v medziľudských vzťahoch: nesebeckosť, tolerancia a ohľaduplnosť k iným ľuďom a slušné spôsoby. Tri cnosti: náboženská viera, poslušnosť a predstavivosť ovplyvňujú svet práce aj sociálny život. Všetky tri majú aj odvrátenú tvár. Slepá poslušnosť pomáha udržiavať nespravodlivé pomery. Viera môže namiesto lásky k blížnemu rozsievať nenávisť k svetu inovercov. A predstavivosť vie dať duši takú krehkosť, že sa nehodí do tohto sveta.
Zdá sa, že o predstavivosti zmýšľame ako o kratochvíľnej zábavke či nerozumnom snení. Na slovenskom rebríčku výchovných cností je trvale na samom spodku. Medzi päť najvýznamnejších ju zaradí sotva každý desiaty. Naproti tomu v Česku, Rakúsku, vo Francúzsku, Fínsku a v Poľsku je to každý piaty a v Británii, Nórsku, Dánsku a Nemecku každý tretí respondent. Vo Švédsku a v Rumunsku je tento podiel ešte vyšší.
Naše nedocenenie predstavivosti je známe. No ukazuje sa, že pre časť z nás, a dokonca pre veľmi vzdelaných ľudí, je predstavivosť mrchavá vec. Nie v zmysle nevhodnosti pre drsný dnešok. Pre svoje podvratné účinky. Tento víkend sme to mohli počuť v Sobotných dialógoch venovaných dlho pripravovanej stratégii podpory a rozvoja ľudských práv.
Jednou z výhrad proti Stratégii a zámeru činorodejšie uplatňovať záväzky (väčšinou dávno) podpísaných medzinárodných zmlúv je dôraz na princíp rodovej rovnosti. Tých, ktorí tento princíp označujú za zvrhlosť a ohrozenie maloletých, zastupoval v rozhlasovej debate vysokoškolský pedagóg a psychiater Alojz Rakús. Na otázku, kde konkrétne vidí prejavy rozkladných účinkov „ideológie“ rodovej rovnosti, profesor uviedol dva príklady. Prvý, že chlapcov v škôlkach nabádajú, aby sa hrali (aj) s bábikami. Druhý sa týkal úlohy v učebnici pre prvý stupeň základnej školy. Úloha vyzýva žiakov, aby si predstavili, že sa ráno zobudia ako chlapec alebo dievča (ako to, čím nie sú) a premýšľali, ako sa ich život zmení, aké možnosti získajú a čo stratia. Podľa profesora Rakúsa táto úloha deťom nebezpečne podsúva možnosť, že si svoj rod môžu vyberať a svojvoľne ho meniť.
Profesorov výklad úlohy, ktorá má rozvíjať predstavivosť, a tým aj schopnosť vcítiť sa do ľudí, ktorí sa od nás líšia, vyrazil iste mnohým dych. Možno bol len politickou hrou na hľadača dôvodov proti posilneniu ochrany tých, ktorých v stredoveku upaľovali. Tvrdošijne, aj za cenu potlačenia vlastnej profesiovej identity. No možno bol tým, čo dokladajú aj výskumy hodnotových orientácií. Podcenením výchovy k predstavivosti v predchádzajúcich generáciách. S nebezpečným dôsledkom pre spoločenskú súdržnosť.