Dnes, samozrejme, ide o to, ako sa ich vývoj a prípadný konflikt prejavia na Trhovisku na Miletičovej ulici v Bratislave. Tam už badať nastúpené trendy v úplne obnaženej podobe.
Napríklad zo Západu naň prenikajú kvasené uhorky, fazuľa, mrkva, mletá paprika, kvasená kapusta, to všetko s mocnou podporou takej silnej a dôležitej komodity, akou býva v nedeľu doobeda v slušnej domácnosti koreňová zelenina do polievky.
Z Východu sa na trhovisko tlačia tričká, bundy, topánky, podivuhodne lacné elektrické budíky, zapaľovače, malé rádiá a podobne. Tým sa trhovisko ešte stále výrazne odlišuje od obyčajných obchodov v meste, v ktorých je z Číny už skoro všetko.
Za západným tovarom stoja zvyčajne slovenskí Slováci, za východným viac-menej Slováci vietnamského alebo čínskeho pôvodu. Zdá sa však, že všetko je v poriadku, lebo k nejakým zreteľným konfliktom tu dochádza iba zriedka. No pritom popol, po ktorom nevinne nakupujúci človek navonok pokojne kráča, v sebe stále skrýva horúcu pahrebu.
Každý trh, svetový či miestny, je dnes neúprosne spojený s politikou. Našiel som politické žeravé uhlíky aj v slzách postaršej panej, ktorú neupokojil ani fakt, že od nej kupujem pol kila mrkvy a pritom vôbec nemienim platiť embosovanou platobnou kartou.
„Jááj, Igorka nám pohubili! Jak ho budeme teraz voliť? Ten Fico jeden! Zoťali brezu, už ju vezú, už na ňu chlapci nepolezú…“ kvílivo mi prezradila a hneď aj prerývane zanôtila, keď som odchádzal.
Chápal som ju. Veď ktorý iný poslanec si kúpi tričko od drobného obchodníka a napíše si naň o kolegovi, že je zlodej? Je azda nejakou chybou, že iba jeden jediný je taký bystrý?
Kolegov je vo vláde a v parlamente neúrekom, tričiek na trhovisku tiež. Komu by to mohlo prekážať? Skvelá symbióza obchodu a politiky na Slovensku, teda v tomto prípade tričiek a nadávok, ktoré nadchnú každého, môže voľne pokračovať aj v budúcnosti.
Nikoho veľmi neteší prenasledovanie takpovediac prostoduchého hrdinu z pravej strany spektra, ktorý vraj iba akosi náhodou zabudol dať do registračnej pokladnice nejakých banálnych stodvadsať miliónov korún. To by sa predsa mohlo stať každému z nás! Dôležité je však v takom prípade mať ústrižok. Teda aspoň v dodávke u babky na dvore. Veď tam si ho každý môže kedykoľvek pozrieť.
„V dodávke boli účty iba nejakých pár rokov, teraz už sú u babky na povale! Nevina vyplávala na povrch! Veď napokon aj ten biely kôň ešte stále žije! Tak čo chcete?“ presviedčal ma iný predavač hlboko prepracovanou argumentáciou.
„Kilo fazule!“ prezradil som mu. Lebo mi nevdojak prišlo na um staré slovenské príslovie, ktoré rovnako platí na trhu i v politike: Komu nie je zhora dané, v apatieke nekúpi!