Ide o koalíciu 468 organizácií vo vyše sto krajinách vrátane Slovenska. Stoja za ňou tisícky dobrovoľníčok a dobrovoľníkov, ktorí venujú svoj voľný čas tomu, aby sa svet konečne zbavil najobávanejších zbraní.
Túto prestížnu cenu si zaslúžia preto, lebo búrajú nebezpečný stereotyp o tom, že k jadrovým zbraniam sa môžu vyjadrovať iba svetové mocnosti, bezpečnostní analytici, vysokopostavení politici a tzv. odborníci. A to pod hlavičkou tvrdenia, že je to strategická štátna záležitosť, bezpečnostné tajomstvo. Ostatní vraj nemajú do toho čo kecať. Ale jadrové zbrane, najmä ich použitie, sa týkajú všetkých. Vďaka ICAN sa o nevyhnutnosti odzbrojenia hovorí ako o otázke zdravého rozumu, humanizmu a ľudských práv, prežitia ľudstva vôbec.
Za ICAN v nedeľu prevzala cenu z rúk Nobelovej komisie aj 85-ročná babička Setsuko Thurlowová, jedna z Japoniek, ktoré prežili Hirošimu. Vtedy mala trinásť rokov. Zostala nažive iba zázrakom, dopad atómovej bomby instantne pochoval 140-tisíc ľudí, drvivá väčšina z nich boli civilisti. Ďalších 100-tisíc postupne zomieralo na následky žiarenia v agónii a bolesti. Nám to pripomína len hororové filmy, ale ulice Hirošimy a Nagasaki boli plné znetvorených a zmrzačených ľudí s odtrhnutými časťami tela, volajúcich o pomoc. V ten strašný deň 6. augusta 1945 zomrela časť jej rodiny aj 351 spolužiakov.
Dnešné jadrové zbrane sú obludnejšie ako tie z druhej svetovej vojny. Každé ich použitie, aj „limitované“, ak sa to tak vôbec dá nazvať, by znamenalo smrť miliónov ľudí, humanitárnu a ekologickú katastrofu. Ak by po „obmedzenom použití“ pri bojoch o Kašmír siahli len India a Pakistan, viedlo by to ku kontaminácii zdrojov obživy približne pre dve miliardy ľudí. Nijaký zodpovedný politik by za žiadnych okolností nedal príkaz na takú vec. Ale môžeme si byť istí? Veď Donald Trump vo svojej absurdnej kríze so Severnou Kóreou rozpráva o použití jadrových hlavíc, akoby nešlo o bomby, ale o vrecúška naplnené vodou. Máme sa my ostatní tomu prizerať?
Ak jadrové zbrane existujú ako „odstrašenie“, to znamená, že niekto môže byť jedného dňa schopný ich pri ohrození použiť. Z toho hľadiska nepredstavujú bezpečnosť vo svete, no neustále riziko. Už sme v histórii zakázali ako nehumánne chemické a biologické zbrane hromadného ničenia, ako aj kazetovú muníciu. Prečo nie však i jadrové zbane, ktoré sú neporovnateľne deštrukčnejšie? Vďaka ICAN sa tu spravil prvý krok týmto smerom: v júli 2017 na Valnom zhromaždení OSN prijali Zmluvu o zákaze jadrových zbraní. Podpísalo ju zatiaľ 56 štátov, chýba pod ňou okrem iných aj podpis Slovenska (!), ktoré sa môže tohtoročnými laureátmi Nobelovej ceny za mier inšpirovať.
Jadrové odzbrojenie je racionálna voľba, akákoľvek iná alternatíva je nemysliteľná. Ako hovoria predstavitelia ICAN, príbeh jadrových zbraní bude mať svoj koniec. A my môžeme ovplyvniť, či to bude koniec zbraní alebo koniec ľudstva. ICAN je za to prvé. Tí, čo tvrdia, že sa svet nedá zmeniť, nech uhnú z cesty tým, ktorí ho už menia.