Znudená dcérka znudene prikývla a šúchala nalakovaným prštekom po displeji svojho ružového mobilčeku. Vzápätí sa ma mama čitateľka opýtala, či z Pipi nevyšiel nejaký dobrý „výcuc“, aké vyšli trebárs o Malom princovi (ten vyšiel prednedávnom dokonca ako komix, ako komix vyšla aj Gombíková vojna od Luisa Pergauda, ba aj slávny Dumasov román o Troch mušketieroch!), Robinsonovi Crusoovi a majú doma krásnu knižku Vianočná koleda od Charlesa Dickensa – a všetko v tých ich krásnych knižkách je skrátené, žiadne siahodlhé a nudné opisy, veľa obrázkov.
Založili sme teda Pipi vedľa Detí z Bullerbynu. Chvalabohu, knižky Astrid Lindgrenovej ešte nikto nedohnusil tak, že by z nich vyrobil bezbolestný „výcuc“.
Keď sa ma pani opýtala, čo tak pre jej dcéru vôbec máme, pokrčila som plecami, že asi nič. V duchu som prechádzala regálmi v našej knižnici a hľadala nejaký „skrátený“ román pre deti, ktorý by pani s dcérou mohli rýchlo, rýchlo prečítať a neomdleli by pri ňom obe od nudy, a ktorý by som im mohla ponúknuť tak, aby ma to nebolelo. Obe medzitým zívali.
Zakorčuľovali si to ku knižkám, ktoré vydáva spoločnosť Walt Disney. Všetky sa im zdali veľké a hrubé. Dcérenka mala asi desať rokov. V jej veku som každý deň chodila do modranskej knižnice a hltala jednu knižku za druhou, dievčenské romány, rozprávky, dodnes si niektoré opisy či prirovnania pamätám a mohla by som ich na počkanie odcitovať.
Odrazu pani našla Bambiho. S radosťou s knižkou v ruke mávala dcére pred očami. "Pozri, toto si videla na dévedéčku! To si vezmeme!“ „Mne to je jedno, poďme už.“
Chcela som pani nejako potešiť, a preto som jej povedala, že Bambi, podobne ako Medvedík Pú, vyšli pôvodne ako pekné a rozsiahle knižky pre deti, a že si vlastne sama našla ten „výcuc“. Potešila sa a okamžite siahla aj po Medvedíkovi Pú. „Dve?“ zhrozila sa dcéra.
Zapísala som výpožičku a keď pani odchádzala, asi videla, že sa mi nepáči, čo si požičali, tak akosi ospravedlňujúco vo dverách povedala: „Nebojte sa, ona to aj tak čítať nebude!“
Ozaj, neexistuje nejaká komisia, ktorá by bránila vykrádaniu, skracovaniu a inému hanobeniu a zneucťovaniu dobrých kníh pre deti? Keď nie kvôli ich naozajstným autorom, ktorí sa už brániť nemôžu, aspoň kvôli už aj tak dosť zhanobenému detskému čitateľskému vkusu. Nemám rada skratky – ani v literatúre pre deti!