Ľudovci si na zasadnutie snemovne priniesli antikomunistický transparent a poslanci TOP 09 pred prejavom prezidenta Miloša Zemana opustili sálu: „Nechceli sme počúvať prezidenta Zemana, ako nám odporúča dôveru voči komunistickej vláde, za ktorú je spoluzodpovedný," vysvetlil Miroslav Kalousek z TOP 09.
Ten istý Miroslav Kalousek, ktorý bol v roku 2006 predsedom KDU-ČSL a chcel ísť do vlády so sociálnou demokraciou s podporou KSČM. Ale je jasné, že na kritiku Babišovej vlády sa hodí akýkoľvek nástroj, a my tak môžeme sledovať antikomunizmus v jeho najlepšej forme.
Podobne nezrozumiteľná bola pre väčšinu ľudí aj kauza, ktorá kraľovala českým médiám. Išlo o diplomové práce Taťány Malej (ANO), ktorá sa mala stať ministerkou spravodlivosti, a ukázalo sa, že svoje práce čiastočne odpísala. V akademickom svete je odpisovanie veľký hriech, vo svete českej politiky bol zápal, s ktorým sa médiá do Malej pustili, prinajmenšom smiešny. V minulom volebnom období sme predsa mali ministra vnútra, ktorý absolvoval trojročné bakalárske štúdium práva za deväť mesiacov, takže všetkým bolo jasné, že tú školu v skutočnosti vôbec neštudoval. Bol z toho síce na chvíľu škandál, ale Milan Chovanec neodstúpil.
Pritom existoval minimálne jeden skutočne vážny dôvod, prečo sa Malá ministerkou stať nemala. Bola spolumajiteľkou firmy, ktorá sa zaoberá insolvenciami. Jej manžel je insolvenčný správca a prevádzkuje firmu, ktorá poskytuje mikropôžičky. Z takýchto pôžičiek často vznikajú dlhy, ktoré prechádzajú v exekúcie, a to je jeden z najväčších problémov súčasnej českej spoločnosti. Pred Taťánou Malou bol ministrom spravodlivosti Robert Pelikán, ktorý sa ako jeden z mála českých politikov snažil s exekúciami pohnúť; podarilo sa mu presadiť niektoré zmeny, ktoré situáciu zlepšili, a mal plány, ako v tom pokračovať ďalej. Keby ho na poste ministra spravodlivosti vystriedala žena, ktorá je súčasťou dlhového biznisu, bolo by to naozaj škandalózne. Aj preto, že sa v súčasnosti vedie diskusia o tom, ako majú byť insolvenční správcovia odmeňovaní.
Skutočnosť, že Malá nakoniec rezignovala kvôli diplomovým prácam a nie preto, že sa na post ministerky nehodila z dôvodov konfliktu záujmov, nedáva človeku dôveru v médiá, ktoré určujú agendu. Keby sa na odpisovanie neprišlo, veselo by si miništrovala ďalej. Podobne je to s kritikou „komunistickej vlády". Ťažko očakávať od médií aj opozičných politikov, že budú pozorne sledovať, čo vláda naozaj robí, keď očividne len hľadajú zástupné problémy. Strieľaním mimo terča navyše podkopávajú dôveru voličov a čitateľov, ktorí prestávajú všetky tie kauzy brať vážne.
Do budúcnosti to dáva Andrejovi Babišovi veľkú slobodu. Môže si začať vymýšľať celkom čokoľvek, pretože vo chvíli, keď bude potrebné biť skutočne na poplach, už bude neskoro. Nikto už nebude nastoleným témam veriť.