Prekvapujúce nové správy

Všetkých spoluobčanov prekvapilo, že sa opäť našiel spis Gorila. A to v podobe nahrávky v trezore známeho podnikateľa Mariána Kočnera. Mňa ešte viac prekvapilo, že tú nahrávku už dávnejšie poznal aj súčasný líder slovenskej pravice. Údajne z nej počul pätnásť sekúnd, ktoré mu dotyčný sprostredkoval, aby hlbšie vnikol do problematiky a vysokej politiky.

09.12.2018 10:00
debata (23)

Kočner má s politikmi bohaté skúsenosti, preto s istotou vedel, že dlhší úsek nahrávky by aj tak nijaký politik nevedel pred obedom racionálne spracovať. Azda preto mu USB kľúč s nahrávkou vôbec nepožičal. Pokiaľ si najvýznamnejší muž pravice, ktorý údajne onedlho vyhrá voľby a zostaví vládu, vraj pamätá – spoznal na nej mužský hlas, ale pritom išlo o takého muža, ktorého nespoznal.

To je tiež prekvapujúce, lebo bohatší jedinci sa u nás prezrádzajú v hlasovom prejave určitou blahosklonnosťou, ktorou pri osobnom styku prekrývajú celkové pohŕdanie chudobnejšími jedincami. Napríklad v rozhovore s ambicióznym politikom alebo s triednou učiteľkou ich dieťaťa. Túto blahosklonnosť potom dotknutí politici vo svojich vystúpeniach napodobňujú a rezko uplatňujú na takzvané socky. Napríklad, keď sa sťažujú ako dlho (!) si u nás penzisti žijú len tak a vôbec nič nerobia, ako som to onehdy videl v televízii.

Prekvapujúci je istotne aj samotný obsah nahrávky, lebo človek by si mohol myslieť, že na takej nahrávke zurčia a pretekajú milióny ako taký zlatý cinkajúci potôčik. Každá podobná nahrávka má totiž vždy nepríjemné dozvuky. Lebo keď chvenie rozkotúľaných „melónov“ zo štátnych prostriedkov preniká na verejnosť, jej istá časť v dôsledku nových informácií hádže na vládu banány, iná časť surové vajíčka.

Ak si k tomu primyslíme zahryznutie do jablka poznania a nedosiahnuteľné hrozno, ktoré je aj tak kyslé, potom celkový obraz rozhádanej slovenskej spoločnosti bude i v najbližšom čase pripomínať emotívne ladené výjavy, akoby inšpirované populárnym a pestrým folkloristickým pásmom Rok na dedine.

V bohatom skleníku slovenskej politiky bude vždy dosť ovocia i pre exotickú zver. Za ňou sa najčastejšie skrývajú naši domorodci. Na politiku rozhodne nemožno hľadieť iba cez zhrdzavené platinové sitká, ktoré sú už aj tak kdesi v Londýne. Politici si zakladajú nové rodiny, nepriznávajú daniarom chatky a venujú sa vôbec radostiam ako všetci ostatní.

Zlo v politike treba chápať v duchu bohatých teologických tradícií. V politike je teda iste len preto, aby dobro pri ňom vyniklo. Nie je to tak, že zlo je tam vždy a dobro iba vtedy, keď za to niekoho zatvoria. Lenže nijaká politika sa vo vzťahu k dobru zatiaľ nikde a nikdy nepodarila, lebo dobro je vlastne relatívny pojem. To, čo je napríklad dobré pre zdravotnú poisťovňu, určite nie je dobré pre pacienta.

V politike je to ešte zložitejšie. Preto všetky nové správy treba sledovať pozorne. Aj keď sa týkajú starých vecí. Presne tak, ako na to upozorňuje poľský aforista Stanisław Jerzy Lec: „Všetci chcú vaše dobro. Nedajte si ho vziať!“

© Autorské práva vyhradené

23 debata chyba
Viac na túto tému: #gorila #Richard Sulík #Marian Kočner