Fondy DDS vlani zväčša vykázali straty, ktoré správcovské spoločnosti vo výpisoch diskrétne zahmlili v množstve informácií. Rovnako sa nepochválili ani tým, že napriek znehodnoteniu úspor odkladaných na starobu si za svoju prácu vyúčtovali celé spektrum vysokých poplatkov, s výnimkou ich podielu na zisku. Tie sú neadekvátne súčasnej situácii v oblasti investovania do dlhopisov, pretože väčšina štátnych cenných papierov krajín eurozóny vykazuje mínusové, alebo len symbolické úroky. Poplatky sú tak vyššie ako výnosy, ktoré môže konzervatívny sporiteľ očakávať.
V budúcnosti budú musieť vo výpisoch sporiteľom viac informácií uvádzať aj dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) z tzv. 2. piliera, ktoré paradoxne zatiaľ takúto povinnosť nemajú, hoci objem nimi spravovaných úspor je oveľa väčší ako v prípade DDS. Fondy DSS sú z pohľadu potenciálu zhodnocovať peniaze sporiteľov v porovnaní s DDS oveľa výhodnejšie. No iba za podmienky, že sporiteľ sa rozhodol pre rizikovejšiu stratégiu investovania v rámci akciových trhov. Akciové fondy sú z dlhodobého pohľadu výkonnejšie a v prípade, že nedôjde k masívnym poklesom na kapitálových trhoch si lepšie poradia aj s postupným znehodnocovaním úspor infláciou.
Vytúžená penzia po dlhých rokoch sporenia môže mať, bohužiaľ, trpkú príchuť. Na vlastnej koži sa o tom presvedčili mnohí sporitelia vo Veľkej Británii, v Rakúsku a Nemecku. Model výplaty povinne zakúpenej penzijnej renty má viacero úskalí. Jej zakúpenie v životnej poisťovni je spojené so skrytými vysokými poplatkami a rizikom, že sa vyplácaná mesačná renta v priebehu rokov infláciou znehodnotí. Ak by renta mala byť zvyšovaná v nadväznosti na infláciu, jej počiatočná úroveň by bola totálnou žobračenkou. Nehovoriac o hrozbe bankrotu alebo reštrukturalizácie životných poisťovní, ktoré dostali povolenie na ich vyplácanie, pričom nedokážu platiť prisľúbené renty. Viaceré občianske združenia v Európe kritizujú, že štáty by mali dôkladnejšie preverovať hospodárenie správcovských spoločností, aj keď ich majetok je oddelený od kapitálu určeného na výplatu dôchodkov.
Slovenskí penzijní sporitelia si však zatiaľ z veľkého počtu životných poisťovní s licenciou na výplatu renty vyberať nemôžu. Predmetom kritiky je aj slabý trh s predajom tzv. anuitnej renty a v neprospech klienta nastavené vzorce pre jej výpočet. Mnohí sporitelia v DDS odchádzajúci do penzie si pre nevýhodne nastavené podmienky rentu nechcú zakúpiť vôbec a peniaze radšej nechávajú svojim deťom v dedičskom konaní. Otázna potom zostáva samotná funkcia sporenia na obdobie staroby.