Dôslednosť pani prezidentky

16.07.2019 14:00

Prezident a ostatní štátni predstavitelia majú kritizovať v iných krajinách porušovanie ľudských práv, ktoré sú vždy prednejšie ako obchodné vzťahy. Ale treba používať rovnakú optiku pre všetkých.

Čínska delegácia sa na poslednú návštevu hlavy svojho štátu u nás roku 2009 dobre pripravila. Slovensko bolo jedinou zastávkou vtedajšieho prezidenta Chu Ťin-tchaa v Európskej únii. Čínski prezidenti totiž necestujú na Západ, lebo by tam čelili masovým protestom. A veru je ich za čo kritizovať. V najľudnatejšej krajine sveta vykonávajú niekoľko tisíc trestov smrti ročne, prevádzkujú tam tzv. prevýchovné tábory pre etnických Ujgurov, o „miznutí“ aktivistov za demokraciu a ľudské práva ani nehovoriac.

Peking pritvrdil aj voči odborárom a štrajkujúcim robotníkom, ktorým sa (prečo asi?) nepáči byť lacnými otrokmi. Aká veľmi zlá musí byť situácia tamojších zamestnancov FoxConn, keď firma nainštalovala záchranné siete pod okná, aby odtiaľ ľudia nemohli vyskakovať a páchať samovraždy! V Bratislave vtedy prišlo k mele. Brigádnických čínskych vítačov z plných autobusov inštruovali, ako majú zavadzať slovenským protestujúcim, zakrývať im transparenty, prípadne ich rovno roztrhať. Výsledkom bolo niekoľko bitiek, zranený aktivista a niekoľko zatknutých.

Vtedajší prezident Ivan Gašparovič sa o ľudskoprávnej situácii v krajine svojho hosťa nezmienil ani slovkom, hoci v skutočnosti Čína predstavuje len pár percent slovenského obchodného exportu. Životy ľudí sa nemerajú ekonomickou hodnotou a to, čo robí Peking svojim občanom, je natoľko závažné, že by hanba mala vyfackovať akúkoľvek štátnu návštevu, pri ktorej sa nebude čínskym politikom vyčítať porušovanie ľudských práv.

Preto bola takáto kritika novej prezidentky Zuzany Čaputovej veľmi sľubným krokom. Rovnako sú záslužné jej slová do radov maďarskej vlády, ktorej naznačila, že sa princípy demokracie a právneho štátu nesmú pošliapavať. Veď Viktorovi Orbánovi za jeho tzv. reformy a autoritárske zasahovanie do riadenia spoločnosti hrozí vylúčenie zo straníckej frakcie v europarlamente. Ak majú mať tieto kritické gestá váhu, musia byť do budúcnosti konzistentné. Pri stretnutí s predstaviteľmi britskej vlády treba spomenúť napríklad Juliana Assangea, držiteľa tej istej ceny za investigatívnu žurnalistiku, akú dostal od Európskeho parlamentu napríklad Ján Kuciak.

Za to, že Assange uverejnil dôkazy aj o tom, ako sa americká armáda v Iraku dopúšťa zločinov proti ľudskosti, mu v Spojených štátoch hrozí prinajmenšom doživotie, ak nie trest smrti, ak ho Briti vydajú do USA. Jeho prenasledovanie predstavuje útok na slobodu prístupu k informáciám a je najhoršou ukážkou trestania nie zločincov, no tých, čo na nich pravdivo poukážu. Pri stretnutí s Američanmi zasa môže Čaputová spomenúť Chelseu Manningovú a väznicu Guantánamo na Kube.

To sa týka i domácej politickej scény. Prezidentka reprezentuje všetkých občanov. Ak sa v rámci solidarity zúčastnila na katolíckej púti v Levoči, nemala by chýbať ani na Dúhovom Pride. Ten bojuje za zlepšenie postavenia LGBT ľudí na Slovensku, ktorí sú pravidelne atakovaní urážlivými vyjadreniami politikov i cirkví. Inak to bude vyzerať ako politická kalkulácia, dvojaký meter a nedôslednosť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Viktor Orbán #Julian Assange #Guantánamo #Chelsea Manningová #Zuzana Čaputová #ľudské práva v Číne
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku