Klimatická perspektíva

Je čoraz zreteľnejšie, že máme dva obrovské problémy: klimatickú zmenu a klimatických aktivistov. Osve by sme tie problémy zvládli, ale v kombinácii nám hrozí, že nám obrátia život naruby a majú potenciál vytvoriť peklo na zemi. Pretože práve do pekla vedie cesta vydláždená dobrými úmyslami klimatických aktivistov.

17.10.2019 16:00
debata (11)

V strehu vždy treba byť od momentu, keď sa riešenie dôsledkov začne brať ako nedostatočné a heslom dňa sa stane riešenie príčin. Riešenie reálnych problémov, či už nastali, alebo sme si ich spôsobili, je tradičná disciplína, stará ako ľudstvo samo. V tom je človek dobrý, to mu ide. Ale riešenie príčin? To je kupovanie strechy na dom, ktorý ešte nezhorel, hasenie toho, čo nepáli, robenie účtu bez hostinského ale tiež chválenie dňa pred večerom.

Už stanovenie príčin je neraz číre tápanie, alchýmia. Je to ihrisko expertov, obmedzených svojou špecializáciou. Ich hypotézy sa notoricky mýlia, pretože svet je príliš zložitý na to, aby ho bolo možné vysvetliť s klapkami na očiach. Vrátane klapiek vedecky environmentálnych, klimatických či ekologických.

Klimatická agenda nie je módna iba z obavy o osud sveta. Rovnako ide o generačný program. Po generáciách ktoré sa identifikovali s bojom za mier, za volebné právo, za sociálnu spravodlivosť, za univerzálne ľudské práva, tu máme globálne hnutie za to, aby tráva bola zelenšia. Hoci sú klimatickí aktivisti radikálni, netolerantní a militantní, ako už aktivisti všeobecne bývajú, ťažko hovoriť o protestnom hnutí.

Agendu klimatických alarmistov si osvojil liberálny mainstream, politické elity vrátane nadnárodných organizácií, ako je EÚ či OSN, aktivisti majú na svojej strane G7 pápeža i dalajlámu. Skôr ako o generačnej revolte to vypovedá o medzigeneračnom kompromise.

Výsledkom klimatického alarmizmu určite nebude záchrana sveta. V praxi ide iba o klimatickú biznisovú príležitosť, o veľký kšeft, v ktorom na aktivistov pripadá úloha užitočných idiotov.

Na jednej strane sme svedkami klimatického pokrytectva, keď vypaľovanie brazílskych pralesov kritizuje pragmaticky odlesnená bohatá Európa, argumentujúca vyvráteným mýtom, že pralesy v Amazónii sú pľúcami planéty. Na druhej strane sa na premise, že treba znižovať emisie CO2 priživujú špekulanti s emisnými povolenkami, s dotovanou fotovoltikou, dotovaným „obaľovaním domov do polystyrénu“, dotovanou elektromobilitou…

Vidinou blížiaceho sa klimatického kolapsu je ospravedlňovaná kdejaká regulácia, úradné šikanovanie a iba otázkou času je boom rozličných ekologických daní či pokút. Na snahe zastaviť otepľovanie planéty zbohatnú bohatí, schudobnejú chudobní, a to bez ohľadu na to, či sa planéta oteplí, alebo neoteplí.

Alergia na klimatický fanatizmus pritom skomplikuje vecnú reakciu na dôsledky klimatických zmien. Tie sa dostavia navzdory ich popieračom, a prejavia se určite inak, než ako si to predstavujú ich vyznávači. Čosi spoločné však vyznávači a popierači klimatickej apokalypsy majú: neochotu meniť svoj životný štýl a presvedčenie, že polepšiť sa majú tí druhí.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatická zmena