Maličký nemecký krok

Nemecký minister financií konečne priznal, že eurozóna potrebuje spoločný systém garancie vkladov. Berlín tento dôležitý prvok menovej únie už niekoľko rokov blokuje, preto sa akýkoľvek malý posun javí ako dôvod na optimizmus.

15.11.2019 16:00
debata (3)

Na vytvorení spoločného systému garancie bankových vkladov sa európske krajiny dohodli v roku 2012 – po tom, čo spojené problémy verejných rozpočtov a bankového sektora takmer rozbili eurozónu. Mal to byť tretí pilier bankovej únie.

Prvé dva už vznikli. Európska centrálna banka prebrala dohľad nad najväčšími európskymi bankami. A krajiny eurozóny prijali spoločné pravidlá riešenia problémových bánk. Tretia časť, európska garancia vkladov, mala zabrániť fragmentácii bankového systému. No kladením podmienok a odďaľovaním súhlasu ju Berlín prakticky zablokoval.

Olaf Scholz, na rozdiel od svojho predchodcu Wolfganga Schäubleho, už našťastie nežiada zmenu európskych zmlúv. Aj verejné vyhlásenie o potrebe spoločnej garancie vkladov je pozitívnym krokom. Súhlas však stále podmieňuje niekoľkými zmenami – niektoré z nich sú pochopiteľné, no riešiteľné, ďalšie dôležité, no s témou nesúvisiace.

Do prvej skupiny patrí hlavná nemecká výhrada: časť bánk, najmä na juhu Európy, sa do problémov dostala najmä preto, že kupovala mnoho dlhopisov „svojich“ krajín. Spoločné garancie bankám by tak boli, sprostredkovane, spoločnými garanciami za vládne dlhy. A o tom nechce Nemecko (a ďalší) ani počuť.

Eurozóna však nemôže penalizovať banky za množstvo vládnych dlhopisov, ktoré vlastnia, šla by tým proti medzinárodným regulačným štandardom. Je to však skôr technický problém, riešiteľný nastavením pravidiel.

Podobné je to s druhou Scholzovou podmienkou: rozšírením európskych pravidiel pre nesolventné banky aj na menšie bankové domy. Opäť dobrá myšlienka, pretože finančnú krízu v bankovom sektore nemusia spustiť len veľké, systémové banky, na ktoré sa už spoločné pravidlá vzťahujú, ale aj krach viacerých stredne veľkých.

V tejto súvislosti je dobré pripomenúť, že najmä kvôli požiadavkám Nemecka sa dohľad ECB vzťahuje iba na veľké banky. Znovu je to však skôr technický problém: pri rozšírení dohľadu či rezolučných pravidiel, na väčší počet bánk treba myslieť na nové kapacity na ich výkon.

Nemecký minister tiež prepája otázku garančného fondu s diskusiou o harmonizácii daňových základov a jednotnom systéme zdaňovania európskych bánk. Obe zmeny sú potrebné. No s garanciami vkladov nijako priamo nesúvisia. Okrem toho, pokiaľ sa rozhodnutia v daňovej oblasti prijímajú na základe jednomyseľnosti, výsledok je v nedohľadne.

Scholzove slová ešte nie sú oficiálnou zmenou nemeckého postoja k spoločnej garancii vkladov. No možno signalizujú existenciu diskusie na najvyššej politickej úrovni. Ak by to bola pravda, je takmer päť minút po dvanástej. Bez dobudovania bankovej únie nemusí eurozóna prežiť najbližšiu finančnú krízu, ktorá na nás zrejme čaká za rohom. A bez vnútornej konsolidácie nemôže euro hrať silnejšiu medzinárodnú úlohu.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #ECB #Nemecko #Wolfgang Schäuble #Olaf Scholz #garancia vkladov