Napríklad Milan Ftáčnik ako minister školstva ju chcel zaviesť do škôl spolu s výučbou šachu. Keď ste v tom čase išli na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a stretli ste tam niekoho, potom istotne nestál na hlave iba preto, že práve išiel hrať šach. Exminister, ak si to dobre pamätám, dokonca vyznamenal aj veľmi bradatého Inda vo Viedni, ktorý tam mal povesť „echt“ jogínskeho guru. I keď slovenským žiakom sa asi až tak veľmi nevenoval.
Sám som proti joge nikdy nič nemal. Jej dychové cvičenia boli pre nás už na telesnej výchove na základnej škole veľmi zdravé, lebo tajne fajčiť za garáže sme vtedy chodili vždy až po vyučovaní. Ale neskôr som sám od seba vyvinul zvláštnu joga pozíciu, ktorú som nazval „lososový kvet“.
To je taká, keď si človek vezme do jednej ruky obložený chlebík s lososom, do druhej pivo a ľahne si pred televízor. Úplne pritom odpadá povinnosť predstierať nejakú meditáciu. Naopak, po niektorých programoch v TV, napríklad po Inkognite, v ktorom s obľubou vystupujú v poslednom čase naši najvyšší ústavní činitelia, sa pocit istej neobvyklej duchovnej prázdnoty zaručene dostaví so železnou nevyhnutnosťou.
Marek Krajčí však popisuje zážitky s jogou úplne inak: „Modlili sme sa za jedného konkrétneho brata, ktorý tam bol a zistili sme, že mal dočinenia niečo s okultizmom a jogou, cítil sa poviazaný, keď sme sa začali modliť za naplnenie Duchom svätým.“ Muž, za ktorého sa modlili, vraj potom padol a vykríkol, že už je slobodný.
Podobný výkrik som sám tiež raz počul od konkrétneho známeho vo večernej kaviarni, kam medzi nás dobehol rovno z prvého rozvodového konania. Vykrikoval aj, že je „rehabilitovaný starý mládenec“ a podobné zverstvá. Išlo pritom zrejme o hĺbku prežívania a úľavy, ktorá je v podobných prípadoch neopakovateľná. Lebo ako píše americký spisovateľ Francis Scott Fitzgerald: „Najťažší je prvý rozvod. Ostatné sú už iba ekonomická záležitosť.“
Krajčího exorcizmus mal celkom podobné následky, lebo všetci prítomní údajne hovorili zrazu cudzím, neznámym jazykom a velebili Boha. Dokonca aj ženy, ktoré dovtedy vraj boli v „kúte humna“. Kde, teda aspoň podľa súčasného genderového newspeaku, asi vôbec nemali byť, lež mali byť tiež v strede diania.
Iba tak totiž možno napokon dôjsť k dôležitým bohumilým činnostiam, ako Krajčí uviedol: „Takto vznikol Kresťanský biznis klub, ktorý organizuje pravidelné biznis raňajky, biznis konferencie a rôzne VIP podujatia, ktoré sú príležitosťou pre firemnú filantropiu. Jeho úlohou je prepájať kresťanských podnikateľov, manažérov a obchodných riaditeľov, nakoľko sú v našej krajine neustále konfrontovaní s korupciou a amorálnym podnikaním.