Keď je človek vo vláde a má srdce na pravom mieste, potom možno vychádzať z toho, že i on sám je v tomto výnimočnom prípade na správnom mieste. Štát totiž nemôžu chrániť iba sociálne odkázaní, bezdomovci a smetiari. Naopak, aj občania na najvyšších miestach by sa oň mali občas zaujímať, považovať ho napríklad za zdroj obživy a – ak to inak nejde – neškodiť mu.
Podľa všeobecných parametrov súčasnej vlády ak by mal niekto záujem škodiť našej republike, potom by nevyhnutne musel byť z politickej strany Smer-SD. Ak by toto nebezpečenstvo prichádzalo zo zahraničia, potom by to muselo byť iba od niekoho zo Smeru, kto by bol v zahraničí.
Preto aj vicepremiérka Veronika Remišová (podpredsedníčka strany Za ľudí) len čo zbadala čudné káble a prístroje v sídle NASES, usporiadala tam raziu ako nekompromisná komisárka Julie Lescautová z obľúbeného francúzskeho televízneho seriálu. Nad jej odvahou by zbledla aj slávna špiónka Mata Hari, lebo vicepremiérka nevdojak odkryla hnisavé ložisko tajných služieb, veselo sa bahniacich rovno v otvorenej a informáciami krvácajúcej rane vedenia nášho štátu.
Polícia tajným, bezpečnostným, informačným či azda iba technickým službám vzápätí zbalila káble, prístroje, ba i nejakých pracovníkov, aby si nemysleli, že u nás si môžu dovoliť všetko.
„Na úrade podpredsedu vlády, ktorý obaja (rozumej expremiér Peter Pellegrini a Richard Raši) riadili, vo vládnej sieti Govnet zostali po bývalej vláde nainštalované zariadenia, ktoré dnes skúma polícia a zisťuje, komu patria a čo tieto zariadenia robili,“ tvrdí so zásahom spokojná pani Remišová.
Ku všetkým týmto káblom a prístrojom onedlho do policajných skladov vraj pribudnú nejaké zubné vŕtačky, lebo údajne sa má za to, že v minulosti mnohí zo zubárov preukázateľne vŕtali rovno do členov vedenia štátu.
Napríklad istý zubár z Popradu vraj rozvŕtal namiesto chrupu nepozornému exprezidentovi Andrejovi Kiskovi, predsedovi strany Za ľudí, skoro celú svätožiaru, ktorú si tento iba na chvíľu odložil kdesi na podtatranskej lúke.
Nie je to ani tak dávno, čo bývalý stranícky líder Remišovej – Igor Matovič, dnes už jej súčasný vládny šéf, objavil vo vlastnej spálni príhodný šuplík plný protivládnych predmetov. S raziou vraj rád pomohol i svojej terajšej vicepremiérke.
Pellegrini a Raši sa bránia, že ide o zariadenia, ktoré sú pre chod štátu nadmieru potrebné. No podľa vicepremiérky iba cítia, že „im tečie do topánok“. To viac-menej trápi aj občanov. Totiž, či tu naozaj tečie niekomu do topánok, alebo, naopak, ako to v poslednom čase nezriedka býva, zatiaľ len kvapká na karbid.
Nuž ako hovorí poľský aforista Stanisław Jerzy Lec: „Nevedomosť nezostáva pozadu za vedením. I ona pribúda závratnou rýchlosťou!“