Podľa vyjadrenia výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Petra Serina sú RP bludom, ktorým sa deformuje podnikateľské prostredie. Rovnaký názor má aj analytik spoločnosti INESS Martin Vlachynský, ktorý by ich okamžite zrušil, pretože firmy majú odmeňovať ľudí peniazmi, a nie takouto formou. Zamestnanec sa podľa neho má sám rozhodnúť, na čo peniaze vynaloží. Viaceré slovenské firmy sa plateniu RP bránia tým, že zamestnancom, ktorí ich dostanú, skrátia iné odmeny, ktoré predtým dostávali za výsledky svojej práce.
Zavedenie RP bola jedna z mála dobrých legislatívnych zmien z dielne SNS. Napriek politickému pozadiu RP pomohli zamestnancom vo firmách, ktoré sa zdráhajú vyplácať zamestnancom k platu akékoľvek odmeny. To znamená, že RP v zásade často iba nútia firmy svojim pracovníkom poskytovať kompenzáciu nulových 13. a 14. platov.
V Rakúsku zamestnanci štandardne dostávajú vo výške 100 percent dovolenkový a vianočný plat. Kto by ho nedostal, veľmi rýchlo by sa s takým zamestnávateľom rozlúčil a našiel si inú prácu. RP sú síce chabou, ale aspoň malou náplasťou slabých alebo žiadnych odmien v našich firmách. Zamestnávateľom prekáža, že ich musia uhradiťpracovníkom bez ohľadu na ich pracovné výsledky. Z peňazí poskytnutých na RP neplatia firmy ani zamestnanci žiadne dane ani odvody. Prečo potom nariekajú firmy, že ich treba čo najskôr zrušiť? Súčasná právna úprava sa dá vybrúsiť tak, že by ich museli vyplácať napríklad aj firmy s malým počtom zamestnancov, pokiaľ dosiahnu za uplynulý rok vyšší zisk, ako predstavuje celkový balík nákladov na takýto benefit.
Matovičov kabinet si je vedomý, že prípadné zrušenie poukazov by bolo jedným z opatrení smerujúcich k demontáži beztak krehkej úrovne sociálneho štátu. Vláda preto v snahe vyjsť v ústrety zamestnávateľom plánuje platiť RP v budúcnosti z deravého štátneho rozpočtu. Podnikateľskému sektoru to, samozrejme, vyhovuje. Usporené peniaze môžu zvýšiť rentabilitu podnikania a zisky. Účet zaplatia beztak až budúce generácie. Daňové sadzby firemných daní patria na Slovensku medzi priemer v EÚ. Dane z dividend a podielov na zisku sú však iba torzom priemeru. Náklady na pracovnú silu v rámci krajín eurozóny patria u nás, napriek percentuálne vyššiemu odvodovému zaťaženiu, medzi najnižšie.
Firmy na Slovensku sa stále sťažujú na vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a snažia sa o znižovanie svojich nákladov na úkor zamestnancov a štátu pod pláštikom maximalizácie ziskov za každú cenu. Namiesto toho by mali oveľa viac pozornosti venovať zvyšovaniu produktivity práce a podmienkam kontraktov, v ktorých ich často dobehnú alebo aspoň zmluvnými cenami vydierajú prefíkaní obchodní partneri. Aktivity zástupcov firiem by mali byť namiesto deformovania verejnej mienky pokusmi o zrušenie RP orientované na racionálny dialóg prospešný pre celú spoločnosť.