Nie je to však žiadna výnimka ani novinka. Tento trend tu je už najmenej 30 rokov. Hrnú sa na nás čísla o ekonomických ziskoch a stratách, bohatstve a chudobe, výskumoch verejnej mienky a preferenciách politikov, získaných oceneniach a trofejach v športe či šoubiznise. Alebo oveľa vážnejšie čísla o globálnom otepľovaní a klimatickej kríze, ktoré teraz ustúpili do úzadia.
Žijeme v dobe, pre ktorú je typický kult čísel. Nemecký sociológ Jürgen Kaube to nazval „posadnutosťou číslami" o všetkom. Za číslami sa naháňajú všetci, bez nich už takmer nikto neurobí ani krok. A už vôbec nie politici a manažéri odchovaní touto dobou. Ľudia pomaly nevedia myslieť inak ako v číslach a neveria ničomu, iba číslam. Ešte aj naši futbaloví komentátori nekomentujú hru, len reportujú čísla a štatistiky o všetkom možnom, okrem hry.
Jednoducho, čísla ovládli svet. Pod rúškom „objektivity” rafinovane ovládli myslenie ľudí. Lebo veď „čísla nepustia". Ľudia vždy túžili po istote a čísla sa predsa nemenia: jeden je vždy jeden.
Lenže pozor, nie sú čísla ako čísla. Ani stereotyp „čím väčšie číslo, tým lepšie" neplatí. Hoci športovci i vedci s „malými číslami" na svojom konte sú považovaní za slabých. Naopak, rast čísel v prípade korony je priamo katastrofa.
„Neutrálne" čísla neexistujú. Existujú len „dobré“ a „zlé“ čísla z ľudského hľadiska, či sú veľké, alebo malé. Ak máte „dobré" čísla, ste zachránení, ak máte „zlé" čísla, ste stratení. Niektoré čísla nás však môžu zavádzať a zviesť k úplným omylom, ak sa riadime len nimi a máme klapky na očiach. Najmä vtedy, ak sú čísla manipulovateľné.
Čísla sú kvantitatívne dáta, údaje, ktoré tvoríme my ľudia pre svoje potreby, aby sme mohli vecami narábať a zariadiť si životy. Čísla sú naše nástroje, pomocou ktorých sa orientujeme vo svete. Sú to symboly, ktorými sa riadime, pretože nám umožňujú plánovať, predvídať, ale aj hodnotiť a podľa toho konať. Čísla sme vytvorili z praktickej potreby merať vlastnosti vecí kvôli ich použitiu.
Samy osebe nie sú čísla ničím. Inak ich treba vidieť, keď sa stávajú centrom spoločenského života a politiky. Veľké dáta, kvantifikácia a algoritmizácia sa používajú mocensky. Aj politické zápasy sa potom odohrávajú vo sfére čísel. Prezentujú sa ideologicky ako svätá pravda. Taká je dnes kultúra metriky, ktorá má názov „dataizmus". Umožňujú to nové technológie. Ale za motiváciou všetko merať a premieňať na čísla sú ľudia, ktorí chcú „ovládnuť všetko výpočtom", ako vedel už sociológ Max Weber pred sto rokmi.
Podstatná otázka teda znie, čo čísla znamenajú a ako im rozumieť. Bez kontextu a výkladu žiadne čísla nemajú zmysel a sú len prázdnymi symbolmi. Ak sú čísla nástrojom, tak v každej „hre" s nimi ide práve o to, kto, s akým cieľom a aké čísla používa.