Projekt spustila predchádzajúca vláda. Pôvodne naň žiadala financovanie od EÚ, tá však peniaze na stavbu diaľnice naprieč krajinou od srbských hraníc po prístavné mesto Bar odmietla. Dôvodom bola finančná nerentabilnosť projektu.
Pre vtedajšiu vládu to však bola politická priorita. A tak prijala alternatívu B: pôžičku od Číny. Neodradilo ju ani to, že celková cena diaľnice sa vyšplhá asi na 45 percent HDP štátu.
Podmienky dohody s Čínou sa však ukazujú nevýhodné. Stavia sa za čínske peniaze, z čínskeho materiálu a s čínskymi robotníkmi. To spôsobilo zdržanie: pre pandémiu práce dlho prakticky stáli. Čierna Hora teraz musí začať splácať bez toho, aby mohla diaľnicu reálne používať. Ak nezaplatí, Čína bude môcť siahnuť na nejaké čiernohorské územie či zariadenie, a podržať si ho, pokiaľ nedostane peniaze. Môže to byť mýto z cestného tunela, ale aj prístav Bar.
Prípad čiernohorskej diaľnice nesie niekoľko ponaučení. Prvým je, že pekinské vedenie nie je žiadnym filantropom. Čínski kapitalisti vedia pri vymáhaní dlhov postupovať rovnako neľútostne ako iní veritelia. Africké a ázijské krajiny, v ktorých čínsky kapitál financoval podobné projekty, by vedeli o neokoloniálnych praktikách povedať svoje. Niektoré vlády videli v čínskych investíciách výhodnú alternatívu k európskym. Dôvody boli ekonomické (prípad Čiernej Hory), inokedy politické. Druženie sa s Čínou je populárne najmä pre stredoeurópskych (polo)autokratov.
Príkladom je maďarský premiér. Keď z Budapešti pre obmedzovanie akademickej slobody odišla Stredoeurópska univerzita, Orbán kontroval projektom nového kampusu Fudanskej univerzity v Budapešti. Investíciu vo výške 1,5 miliardy financujú čínske pôžičky. Nová univerzita teda bude stáť viac, ako bol celý ročný rozpočet maďarského vysokého školstva v roku 2019. A raz bude musieť Maďarsko tieto peniaze splatiť.
Šanghajská Fudanská univerzita má svetové meno. Táto spolupráca by tak mohla do Maďarska dotiahnuť kvalitných vedcov, podporiť výskum, inovácie. Má to však háčik: v roku 2019 bola revidovaná charta univerzity. Časti o slobode myslenia a akademických slobodách boli nahradené deklaráciou vernosti čínskej komunistickej strane. Dokáže si univerzita udržať kvalitu aj bez týchto slobôd? Môže sa ukázať, že otvorenie jej pobočky nebolo pre Maďarsko výhodnou kúpou ani z tohto hľadiska. Dlhy však ostanú.
Problémy sa netýkajú len jednotlivých krajín, majú európsky rozmer. Čína využíva prenikanie na európsky trh, intenzívne najmä po kríze v 2008, na zvyšovanie politického vplyvu. Mimoriadne zraniteľné budú krajiny, ktoré budú voči Číne silne zadlžené. Najmä ak dlhy nebudú schopné splácať.
Európska únia tak môže už čoskoro dostať viac takýchto žiadostí o splácanie čínskych dlhov. Ak bude súhlasiť, ekonomická cena môže byť vysoká. Ak odmietne, zaplatí politicky.