Jedným z príkladov je kolísavý postoj EÚ k Rusku a k Číne. Pre tých, ktorí považujú čínsky a ruský režim za akúsi lepšiu alternatívu k liberálnemu kapitalizmu, je zhoršovanie vzťahov únie s nimi pravdepodobne dôkazom kapitulácie pred americkým imperializmom.
Žiadne lepšie a už vôbec nie spravodlivejšie alternatívy to nie sú. Elity putinovského kleptokapitalizmu nie sú hrdinskými bojovníkmi voči „systému“ globálneho kapitalizmu. Skôr na ňom parazitujú. Antizápadná rétorika je skôr politickým divadlom. Ich skutočným nepriateľom je vlastné obyvateľstvo, okrádané oligarchami a zbavované práv. Čína hrá vyššiu hru. Ako nastupujúca globálna mocnosť chce globálne pravidlá meniť vo svoj prospech. Jedno majú tieto krajiny spoločné: vyhovuje im slabá, rozdelená Európa. A tento svoj záujem presadzujú ekonomickými, hybridnými, niekedy aj nezakryte mocenskými nástrojmi.
Tieto problémy za nás USA nevyriešia. Transatlantické spojenectvo je dôležitou platformou spolupráce, no má niekoľko slabín. V prvom rade, Spojené štáty majú vlastné problémy. Bývalý prezident Donald Trump nebol chybou systému, ale prejavom vnútornej krízy. Joe Biden vyhral prezidentské voľby, aby sa túto krízu pokúsil vyriešiť. Nie preto, aby ťahal z kaše Európanov.
Okrem toho má Washington vlastné záujmy, ktoré sa nie úplne prekrývajú s európskymi. Tie bude vždy uprednostňovať, aj po výmene v Bielom dome. Spojené štáty sú dnes lepším a predvídateľnejším partnerom, než za čias Donalda Trumpa, no riešenie európskych problémov je najmä na nás.
Snahy o asertívnejšiu obranu spoločných európskych záujmov v primnohých prípadoch narážajú na partikulárne politické kšefty. EÚ protestuje proti ruskej okupácii ukrajinského Krymu a ruskému zasahovaniu do konfliktu na východe Ukrajiny, niektoré európske štáty však ďalej pracujú na prehĺbení závislosti od dovozu z Ruska – najlepším príkladom je nemecký plynovod Nord Stream 2. Kritizujeme masové porušovanie ľudských práv v čínskom Si-ťiangu, no prehlbovaniu biznisu s Čínou sa nebránime. Ak by čínska vláda neurobila chybný krok a nezaradila na sankčný zoznam aj pár europoslancov, dnes by čínsko-európska investičná dohoda bola už pravdepodobne ratifikovaná.
To neznamená, že máme úplne prerušiť vzťahy. Dialóg je potrebný a určitá miera hospodárskej spolupráce je nevyhnutná. Treba však byť realistami: ak robíme biznis s autokratmi, často im tým pomáhame upevniť si moc. Ak sú to naviac režimy, ktoré sa snažia oslabiť európsku spoluprácu, podkopávame nohy sami sebe.
Problémom vonkajšej politiky Európskej únie nie je „naivnosť“, ale podriaďovanie spoločného záujmu partikulárnym, krátkodobým ziskom plynúcim z biznisu s autokratmi.