Iným slovami povedané, „betónové zlato“ prinieslo investorom oveľa viac ako tým, čo verili žltému kovu. Ochranou pred infláciou sa v dnešných turbulentných časoch nestali ani akcie, ktoré klesajú z dôvodu obáv zo zníženého dopytu spotrebiteľov po tovaroch dlhodobej spotreby.
V roku 1993 sa dal sa v Bratislave kúpiť trojizbový sídliskový byt v ešte nezateplenom panelovom dome za cenu približne jedného kilogramu čistého zlata (360-tisíc korún). Dnes takáto žltá tehlička rýdzeho kovu stojí cca 56-tisíc eur, za čo sa nedá kúpiť v hlavnom meste ani malá garsónka v pôvodnom stave s umakartovým jadrom. Ten, kto vtedy investoval do tehličky zlata a uložil si ju do trezora, si svoje úspory vôbec nezhodnotil. Kto kúpil uvedený byt, doteraz ho prenajímal a zisk z prenájmu investoval do zlata, pochodil lepšie. Má dnes byt v hodnote troch kilogramov zlata a prenájmom si za dlhé roky zarobil ďalší kilogram zlata. To len potvrdzuje, že zlato je mŕtvy kapitál pre pohodlných ľudí, ktorí nechcú podnikať ani vynakladať námahu spojenú aspoň s vytváraním pasívneho príjmu z prenájmu.
Investíciu do nájomného bytu môžeme čiastočne porovnať aj s uložením peňazí na termínovaný vklad do banky. Samozrejme, nie do slovenského peňažného ústavu v eurách, ale skôr v českých korunách za riekou Morava, kde banky ponúkajú aj viac ako štvorpercentné úroky. Ani tie však nechránia majiteľov úspor pred infláciou, ktorá u našich susedov vyskočila v apríli na viac ako 14 %.
Tamojší trh realít logicky pociťuje pokles záujmu o hypotéky. Pohodlné ukladanie peňazí na termínovaný vklad je potrebné porovnávať s konkurenciou v podobe investičného bytu spojeného s rôznymi nástrahami. Nejde len o čoraz drahšiu údržbu bytu, energie a rôzne poplatky, ale aj o starosť s hľadaním nového nájomníka pri ukončení existujúcej zmluvy o prenájme. Nehovoriac o obavách, že byt bude dlhší čas po odchode nájomníka prázdny. Tieto obavy majú najmä prenajímatelia, ktorí kúpu investičného bytu z väčšej časti financovali formou úveru.
Mnohí prenajímatelia sa obávajú tzv. bytových nomádov, ktorí si prenajmú byt, prestanú platiť nájomné a odmietajú sa vysťahovať. Zbaviť sa neželateľného nájomcu, ktorý je neplatičom, nie je pritom vôbec jednoduché. Násilné vysťahovanie zaváňa pre prenajímateľa problémom so zákonom, najmä pokiaľ ide o porušovanie domovej slobody, uplatňovania pohľadávok voči neserióznemu nájomcovi a ďalšie možné peripetie spojené s týmto pasívnym príjmom. Neželateľní nájomcovia zväčša nehnuteľnosť značne zdevastujú, čo prenajímateľa následne stojí veľa času, starostí a financií potrebných na opätovné zaradenie bytu do prenájmu.
Tak ako kedysi možno povedať, že bez práce nie sú koláče. Peniaze uložené v banke nepracujú ani vtedy, keď sú úročené. Výnosy z nich trvale zaostávajú za infláciou. Zvyšovanie úrokov o pár percent sporiteľom v eurozóne je len skôr kozmetickým marketingom, ktorý situáciu nevyrieši.