Presvedčiť ale voličov, že chudoba je legitímny politický program, že úpadok a regres treba akceptovať, nie riešiť, a že ku šťastiu netreba mať viac ako včera, ale, naopak, objaviť, čo nám netreba, to je mimoriadna výzva i pre skutočných machrov na politický marketing. Povedať, že sme si žili nad pomery, že dobre už bolo a neostáva iné, než sa uskromniť, nie je program, pre ktorý sa verejnosť nadchne. Je to čosi, čo treba ľuďom vnútiť nasilu.
Legitímnou voľbou je, pravda, asketizmus, teda skromnosť dobrovoľná, ale asketizmus, na rozdiel od chudoby, má duchovný rozmer, ide o osobné rozhodnutie obmedziť závislosť od materiálneho sveta. Na rozdiel od dobrovoľnej askézy, ktorá oslobodzuje, sa politikmi naordinovaná chudoba tvári ako retroaktívny trest: To máte za to, že ste v minulosti volili nezodpovedných politikov, ktorí narobili dlhy, emitovali nekryté peniaze, ktoré potom rozhadzovali z vrtuľníka.
V prípade protestov proti chudobe sú politici, samozrejme, pripravení emitovať ďalšie nekryté peniaze a rozhadzovať ich z vrtuľníka. Je to preto, lebo vo vaničke s touto špinavou vodou majú svoje dieťa, globálneho kapitalistu, ktorý utešene rastie, čuduj sa svete, na dlh, kvôli ktorému ordinujú ľuďom chudobu. Debatu, či bola skôr sliepka, alebo vajce pripomína hádanka, či chudoba bude dôsledkom vojny, alebo či politici vedú vojny, aby ju odôvodnili.
V každom prípade sa politickou agendou dneška stáva rozhodovanie, čo musíme obetovať, bez čoho sa zaobídeme, v čom sa dokážeme uskromniť. Toho, na čo sme zvyknutí a čo súčasne nie je bezpodmienečne nutné pre život, je neúrekom. Priestor uskromňovať sa je obrovský. Nemusíme sa nutne vracať až na stromy, celkom stačí sa vzdať „vymožeností“, ktoré nás z vlastného života vytlačili do ofsajdu za posledných povedzme 50 rokov. Taký reštart ale politici v ponuke nemajú. Nechajú nám v pri voľbe primeranej chudoby voľnú ruku, keďže vedia, že veľmi presne vieme, čo nepotrebujú druhí.
Chudoba, ktorá prichádza, bude selektívna. Nehrozí bohatým, ktorí na chudobe, naopak, zarobia. Nehrozí politikom, ktorí nám chudobu logicky budú profesionálne organizovať za mzdu. A chudoba nehrozí chudobným, pretože tí už chudobní sú. Kto sa na chudobu môže tešiť, sú podnikatelia a ich zamestnanci, ktorí doplatia na drahé energie, ľudia čo pracujú v službách, ktoré sa stanú nedostupnými pre čoraz chudobnejšiu klientelu, a, samozrejme, štátni zamestnanci chudobného štátu.
Aby chudoba, vyhovárajúca sa na vojnu, bola dôveryhodná, musí sa z peňazí, ktoré chýbajú, vyčleniť viditeľná suma na obranu. A kúpiť si na dlh drahé americké stíhačky, najlepšie aj s dostatočným množstvom munície, je dobrý spôsob, ako z chudoby spraviť adrenalínovú zábavu. Ako si chudobu užiť.