V období cválajúcej, t. j. dvojcifernej inflácie, je všeobecným štandardom, že sa ľudia za vykonanú prácu dočkajú zvýšenia pracovných príjmov až za určitý čas a v menšom rozsahu, ako predstavuje rast životných nákladov.
Na inflácii získavajú iba ľudia s hypotékou, ktorú dokážu zo svojich príjmov aj pri vyšších cenách tovarov, energií a služieb splácať. Väčšie číslovky na výplatných páskach však znamenajú u fyzických osôb aj väčší objem zrazených odvodov a dane z príjmu. Najmä preto, že na rôzne mimoriadne jednorazové príplatky, vyššie tarifné platy a pod. sa už nevťahuje nezdaniteľné minimum v ročnom zúčtovaní dane z príjmu. To zvyčajne zamestnancovi urobí firma, v ktorej pracuje.
Pomôcť zamestnancom prepracovať sa k vyšším odmenám za prácu v čase drahoty nedokážu ani odbory. Najmä vinou slabej členskej základne a personálneho vybavenia odborov. Je náročné hľadať protiargumenty voči zamestnávateľom deklarujúcim, že z dôvodu čoraz drahších energií a surovín ledva prežívajú a strácajú konkurencieschopnosť na trhu s hrozbou poklesu odbytu. Naťahovať ruky k štátu, aby tento firmám pomohol zmrazovaním cien energií a inými stimulmi udržať výrobu a zamestnanosť možno v podmienkach našej ekonomiky prirovnať k mláteniu prázdnej slamy. Najmä preto, že veľká časť priemyslu na Slovensku je založená na energeticky náročnej výrobe tovarov. To znamená, že prípadné dotácie poskytnuté v rámci výziev z environmentálneho fondu by stačili uspokojiť iba zopár veľkých podnikov.
Index cien priemyselných výrobcov medziročne vzrástol o viac ako 42 %. Pritom tento je určitým barometrom budúceho cenového vývoja. Firmy jednoducho nedokážu rast nákladov kompenzovať rastom cien svojich výrobkov, lebo vysoké ceny výrazne stláčajú dopyt bežných zákazníkov a tiež investície do rozširovania výroby, obnovy budov a pod. V kombinácii s vyššími úrokmi z úverov a s negatívnym podnikateľským sentimentom je logickým vyústením hospodárska recesia.
Štát pred pár rokmi pomohol podnikom zmrazením príplatkov za prácu v noci, v sobotu a nedeľu. Tieto sa totiž počítajú len z minimálnej mzdy zamestnanca a nie je skutočnej tarifnej mzdy. V Rakúsku dostáva zamestnanec všetky uvedené príplatky vypočítané z jeho skutočnej mzdy. Nehovoriac o tom, že príplatky za prácu nadčas, v nedeľu a vo sviatok sú z podstatnej časti oslobodené od platenia dane z príjmu. Zamestnanec tak platí z tejto časti svojej mzdy iba odvody poistného, čím sa mu uvedený príjem počíta na účely výpočtu starobného dôchodku. V snahe extrémne nezvyšovať náklady firmám v oblasti gastronómie, hotelov či pekárov sa príplatky z tarifnej mzdy pracovníkov v týchto povolaniach počítajú paušálnymi sumami, ktoré sú však neporovnateľne vyššie, ako je to u nás.
Rokovania o zvyšovaní platov a miezd v čase inflácie sú ťažkým rébusom naprieč celou Európou. Napríklad v Česku jedinou inštitúciou, ktorá dvojciferným percentom zvýši platy svojich zamestnancov až o 20 %, je Česká národná banka.