Od roku 2008 sa ich neúspešne pokúšajú zrušiť. Pritom povinné poplatky sú štandardným zdrojom príjmu štátom ovládanej televízie a rádia v mnohých krajinách.
RTVS v roku 2021 mala príjmy 137 miliónov eur, z čoho 76,3 milióna predstavovali príjmy z koncesií. Poplatok za rádio bol prvýkrát u nás zavedený ešte v časoch prezidenta T.G. Masaryka. Naposledy návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov priniesli do parlamentu v septembri dvaja poslanci za SaS. Pravdepodobne počítali s tým, že pri plánovanom deficite verejných financií na rok 2023 vo výške 8,34 miliardy eur ide o zanedbateľnú položku. Samotný štátny rozpočet počíta s príjmami vo výške 26,7 miliardy eur a výdavkami za 35,04 miliardy. To znamená, že štát plánuje minúť o 31,2 percenta viac peňazí, ako predstavuje odhad očakávaných príjmov.
Súčasná výška koncesionárskych poplatkov sa dlhé roky nemenila. Pritom v západoeurópskych krajinách, ktoré si berieme za vzor, sa tieto poplatky každoročne valorizujú podľa inflácie. České médiá označujú slovenský model inkasovania koncesionárskych poplatkov za „podfinancovaného fackovacieho panáka“. Dôvodom je skutočnosť, že výber je predmetom politických marketingových hier na oslovenie ľudí s nízkymi príjmami. Poplatok vo výške 4,64 eura mesačne je viazaný na odber elektrickej energie. To znamená, že povinnosť platiť ho má aj ten, kto je odberateľom elektriny napríklad iba v garáži. Výnimky z platenia úhrad RTVS majú len jednotlivci, ktorí vlastnia niekoľko nehnuteľností.
Financovanie verejnoprávnych médií založené na vyberaní poplatkov za držbu prijímačov je zastarané. Veľkú časť z poplatkov platia domácnosti prostredníctvom SIPO cez poštu. Poplatok za túto službu si Slovenská pošta cení na 1,30 eura mesačne. Tomu sa dá vyhnúť, ak sa poplatky neplatia na pošte, ale cez inkaso v banke. Počet ľudí ochotných platiť je však v podmienkach SR i ČR čoraz menší, najmä z dôvodu strácania sa odberateľov v lavíne prevodov bytov. Noví vlastníci nadobudnutých nehnuteľností sa za koncesionárov často neprihlásia, aby sa vyhli plateniu daní, ktoré sú inak povinní platiť. Veľká časť obyvateľstva konzumuje verejnoprávny obsah médií prostredníctvom internetu, pričom je presvedčená, že žiadnej povinnosti úhrad RTVS ani nepodlieha.
Mnohé západné krajiny postupne prechádzajú na plošné koncesionárske platby, ktoré sú odstupňované napríklad podľa počtu zamestnancov alebo podľa daňovej povinnosti, ktorá je vypočítaná z údajov o zdaniteľných príjmoch jednotlivca. Na nový daňový model výberu poplatkov za rádio a televíziu naposledy prešlo Dánsko. Verejnoprávne televízie na rozdiel od súkromných médií nedávajú taký veľký priestor intenzívnej reklame, ktorá dokáže extrémne natiahnuť čas strávený pred televíznou obrazovkou.
Politici zvyšovanie koncesionárskych poplatkov dlhé obdobie odmietajú, pretože tým ohrozujú svoje preferencie. Nájsť racionálnu cestu na riešenie koncesií nie je jednoduché a vyžaduje si odbornú diskusiu všetkých zainteresovaných strán.