Ak sa stane napríklad štandardom budúcich desiatich rokov inflácia vo výške 8 % ročne, kúpime si za 100 eur toľko ako dnes za 46,30 eura. Hlavu v smútku z toho budú mať predovšetkým dôchodkoví rentieri, ktorí si sporili na penziu v penzijných fondoch 2. piliera.
Priemyselné hnojivá sú dnes viac ako hocikedy inokedy drahým tovarom. Za posledné dva roky ich cena vzrástla na päťnásobok pôvodných cien. A to z dôvodu nafúknutia cien plynu potrebného na ich produkciu, nemožnosť doviezť suroviny na ich výrobu z Ruska a aj pre vojnou zničené továrne na Ukrajine. Nedostatok fosfátov vyšponoval ceny do astronomických výšok, ktoré robia prievan v peňaženkách záhradkárov rovnako ako na účtoch poľnohospodárov.
Farmári tak stoja pred ťažkými rozhodnutiami, či vôbec, kedy a koľko osevné plochy pohnojiť. Čoraz skromnejšie dávky priemyselných hnojív sa logicky premietajú do klesajúcich hektárových výnosov obhospodarovaných polí. Na konci celého reťazca je spotrebiteľ, ktorý vkladá do svojho nákupného košíka potraviny za ceny, ktoré prekonávajú rekordy.
Kritickú situáciu s hnojivami v EÚ bude musieť riešiť ako pomoc pre farmárov Európska komisia napríklad aspoň dočasným odbúraním dovozných ciel na čpavok a močovinu. Výhodnejšie ceny hnojív získajú veľké firmy, ktoré majú finančné rezervy a prístup k úverom za prijateľné ceny. Hlavnou zábezpekou úverov je pritom záložné právo na budúcu úrodu. Malí farmári môžu mať problém získať úver a najmä dôveru dodávateľov hnojív kvôli tomu, či budú mať z čoho zaplatiť faktúry. Drahý plyn nie je iba zabijakom spracovateľov kovov, ale aj výrobcov priemyselných hnojív. Ich kľúčovými prvkami je dusík, fosfor a draslík, ktorých spracovanie je spojené s vysokou spotrebou zemného plynu.
Jednoduchým riešením nie je ani návrat k maštaľnému hnoju, keďže stavy dobytka za poslednú dekádu pre nízku rentabilitu živočíšnej výroby výrazne klesli. Hnoj od zvierat z veľkochovov je vzácnou komoditou, a preto sa do popredia dostáva spracovanie multispektrálnych družicových dát, ktoré sú nevyhnutné pre vypracovanie aplikačných máp. Tie umožňujú použitie diferencovaných postupov hnojenia šitých na mieru danej parcely a druhu plodiny. Malí farmári si však musia v konkurencii veľkých poľnohospodárskych hráčov, často ovládaných zahraničnými spoločnosťami, poradiť vlastnými silami.
Pandémia a vojna na Ukrajine zvýšili ceny potravín pre spotrebiteľov. Otázne je, či z nich budú profitovať aj farmári, alebo len obchodníci a potravinárske firmy. Podnikanie na pôde je v poslednom roku tiež spojené s pomerne značným rastom cien nájomného. Pokiaľ ide o najkvalitnejšiu pôdu, šplhá sa cena nájmu ornej pôdy v niektorých prípadoch aj nad 300 eur za hektár. Vlastníctvo ornej pôdy v niektorých oblastiach južného s západného Slovenska tak dostáva punc z 19. a 20. storočia, keď na bežný život rodiny postačovalo aj drobné gazdovstvo.