Zatiaľ sme si s vládou veľmi dobre rozumeli, aspoň podľa jej nezaujatého názoru, veď upokojovalo nás najmä tvrdenie ministra financií Igora Matoviča, že „dobre bude“. Naraz sa však dozvedáme, že „všetci zrazu zistíme, že už nie je riziko, že nasledujúce voľby budú posledné demokratické, ale že posledné demokratické voľby už boli". "Verím, že si to múdri ľudia uvedomia,“ povedal Matovič pred pár dňami. Slovensko vraj najviac ohrozuje predseda strany SaS Richard Sulík. Údajne povalí vládu, „no tentokrát to môže byť už mafia naveky“.
Nie je to však také jednoduché, lebo do prirodzenej spletitosti diania uprostred našej vlasti a následne do vlastných vyjadrení vplietol Matovič aj prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorú neváha spájať rovno s pučom, ktorý by bol dôsledkom takzvanej „Rišovej atómofky“.
„Atómofka“ teda nie je v tomto prípade pani prezidentka, ale práve takáto politická situácia, ktorú zavinil „Rišo“. Ten sa podľa neho „rozhodol zničiť demokratické Slovensko, keďže už má zabezpečený ranč v Austrálii“. Myslím si, že Austrália tu nie je spomenutá náhodou, lež ide o hlboko premyslený náznak presahu našich domácich patálií smerom do zahraničia. To však pochopenie situácie nikomu nijako neuľahčuje.
Svetlo do zahraničia preto vnáša už iba náš minister obrany Jaroslav Naď, ktorý upozornil na to, že v zahraničí sme otočili kormidlo: „Keď Rusi chceli zavraždiť v Británii Skripaľa, celý demokratický svet vyhosťoval ruských špiónov zo svojich krajín, len predstavitelia našej vlády vtedy kľačali Putinovi pri nohách a bozkávali mu krvavé paprče“. Niekto by si mohol myslieť, keďže zahraničie mal vtedy na starosti Miroslav Lajčák, že diplomatickú misiu vykonával trochu dôstojnejším spôsobom, ba vcelku dobre. Veď napríklad prezident Andrej Kiska ani nespozoroval, že podal demisiu.
Lenže Naď pritom celkom prehliada, že kormidlom v zahraničí potom točil aj jeho stranícky šéf a expremiér Igor Matovič, ktorý za ruskú „proticovidovú“ vakcínu Sputnik V sľúbil Moskve, teda podľa jeho vlastných slov, hneď celú Zakarpatskú Ukrajinu. Dôsledky unáhleného Matovičovho prísľubu musia teraz štáty NATO, Ukrajina – samozrejme, v neodmysliteľnej spolupráci s Naďom, ktorý je v tejto situácii isto rozhodujúcim obranným článkom – na východe namáhavo riešiť a dávať do pôvodného stavu.
Jednoduchšie to nie je ani v oblasti prírody, ba celého vesmíru, na čo upozorňuje v súvislosti s pripravovaným politickým prevratom minister životného prostredia Ján Budaj: „Vydesení stojíme pred faktom, že rozkradneme štát a už to nikto nenapraví!“ Nuž kto by ale potom nechcel vládu zachovať?
Napokon to všetko azda potvrdzuje hlbokú myšlienku českého aforistu Gabriela Lauba: „V humoristických časopisoch nájdete práve toľko vecí na smiech ako v tých ostatných!“