Kostol z jedenásteho storočia stojí asi sto kilometrov od Barcelony. Od roku 1962 bol zatopený – v údolí postavili veľký vodný rezervoár. Dnes je naplnený na menej ako desať percent, ešte nedávno zatopená stavba stojí vysoko nad vodnou hladinou. Dôvodom je dlhotrvajúce sucho, ktorým trpí Katalánsko, ale aj ostatné regióny Španielska a ďalšie časti Európy.
Najviac zasiahnutou je stredomorská oblasť, problémy má však aj Francúzsko či Nemecko. Suché a horúce počasie zasahuje aj stred kontinentu vrátane Slovenska. Kombinácia vysokých teplôt a slabých zrážok znamená nízku vlhkosť pôdy. Poľnohospodári ju potrebujú zavlažovať – lenže nie je čím.
To znamená nízku úrodu, najmä plodín, ktoré sú závislé od pravidelných zrážok alebo zavlažovania. A opäť: problém je možno najvypuklejší na juhu Európy, no postihuje aj slovenských farmárov. Pred pár týždňami uverejnil Inštitút environmentálnej politiky varovanie s príznačným názvom „Vedúci! Obce horia!“ Poľnohospodársku výrobu na Slovensku ohrozujú suchá. Najohrozenejším regiónom Slovenska je Žitný ostrov.
Problém sa nedá udržateľne vyriešiť získavaním nových zdrojov sladkej vody. Pri dlhotrvajúcich suchách sa zostruje konkurencia o ostávajúce zdroje. Veľkú spotrebu úžitkovej a pitnej vody majú mestá aj priemysel. Závisí od nej energetika. Nie len vodné elektrárne, nedostatok vody na chladenie obmedzuje aj prevádzku atómových elektrární. Francúzsko tento problém riešilo minulé leto a hrozí mu opäť.
Musíme racionalizovať hospodárenie s vodou, a to aj v poľnohospodárstve. Ekologicky udržateľná produkcia potravín nie je „luxusom“, ale nevyhnutnosťou. Okrem iného to znamená radikálnu zmenu poľnohospodárskej politiky a podpory farmárom, európskej, aj národných. Tradične bola ich cieľom maximalizácia produkcie, s malým ohľadom na ekologické dôsledky. Takýto prístup sa dal pochopiť pred desiatkami rokov.
V súčasnosti je však kontraproduktívny: hlavným rizikovým faktorom v oblasti potravinovej bezpečnosti sú klimatické zmeny. Vážne suchá či, naopak, prívalové dažde, vlny vysokých teplôt a ďalšie extrémy počasia, ktoré budú na európskom kontinente čoraz častejšie, znamenajú, že podpory farmárom sa musia zamerať na dve oblasti: na zníženie negatívnych vplyvov poľnohospodárstva na životné prostredie (napríklad veľkoplošnými monokultúrami, intenzívnou živočíšnou výrobou) a na jeho prispôsobenie zmenám klímy (zadržiavanie vody v krajine, zmena pestovaných plodín a pod.)
Brzdenie zelenej reformy európskej poľnohospodárskej politiky – ku ktorej sa pravidelne pridáva aj Slovensko – je uprednostňovaním krátkodobého zisku (predovšetkým poľnohospodárskych veľkopodnikateľov) pred dlhodobými záujmami celej spoločnosti.