Pokiaľ ide o dotácie cien energií a podporu najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva, každá z uvedených krajín zvolila na zmiernenie inflácie rozdielne prístupy. Poľsko dočasne znížilo DPH skoro na všetky potraviny s výnimkou sladkostí, kávy a sladených nápojov na nulu. Toto sa však možno už v 2. štvrťroku zmení a obyvateľstvo bude musieť pri nákupoch tovarov dennej spotreby hlbšie siahnuť do vrecka.
Slovensko má v rámci štátov V4 najvyššiu základnú DPH na potraviny. Rozšíriť 10-percentnú DPH na všetky potraviny si však vzhľadom na zlý stav verejných financií dovoliť nemôžeme. Maďarské opatrenia v boji proti inflácii týkajúce sa zmrazenia cien pohonných hmôt sa skončili fiaskom a štát sužuje najvyššia inflácia v EÚ.
Dôležitým faktorom slabého dopytu zákazníkov vo V4 je pokles pracovných príjmov jednotlivcov. Tie nestíhajú rásť takým tempom ako rast cien. Slovensko medziročne vykázalo v rámci eurozóny najvyššiu infláciu, ktorá zohľadňuje štruktúru spotreby domácností. Tlačiť na enormný rast platov a miezd by však znamenalo otvoriť priestor pre negatívne vplyvy inflačnej špirály. Podľa agentúry Reuters stredoeurópske ekonomiky vo veľkej miere závisia od vývozu do zahraničia s dominantným postavením Nemecka. To pritom sužuje od vlaňajška recesia podpisujúca sa pod pokles objednávok zo zahraničia.
Sporitelia v celej Európe prišli v parite kúpnej sily vďaka inflácii od jari 2020 doteraz o tretinu svojich odložených úspor. Zvýšenie cien firmy preniesli na zamestnancov a spotrebiteľov. Podnikový sektor chránil svoje marže a zároveň mzdy zamestnancov nedržali krok s infláciou. Výsledkom bol pokles životnej úrovne, ktorý viac zasiahol krajiny s nízkymi mzdami, kde patrí aj Slovensko. V krajinách V4 predstavujú mzdové náklady firiem 1/3 priemeru vyspelých krajín EÚ, pričom produktivita práce je na úrovni 2/3 až 3/4 priemeru.
Zaujímavý je pohľad na spotrebný kôš domácností. Podľa údajov Štatistického úradu SR potraviny a nealkoholické nápoje tvoria 24 % výdavkov domácností. Pred 10 rokmi to bolo iba 17 %. Vo všeobecnosti platí, že čím väčší podiel na výdavkoch predstavujú potraviny, tým je životná úroveň nižšia. Z tohto pohľadu chudobnieme. Na ilustráciu je vhodné porovnanie s Rakúskom, kde potraviny majú iba 12-percentný podiel na celkových výdavkoch domácností.
Zníženie cien potravín bolo v jesenných parlamentných voľbách lákadlom súčasnej vládnej garnitúry na oslovenie dôchodcov a nízkopríjmových domácností. Silné predvolebné slogany sa však do programového vyhlásenia vlády dostali len v podobe symbolických vyjadrení o kontrole cien potravín na trhu: „Vláda zabezpečí dôsledný monitoring vývoja cien základných potravín. V prípade neprimeraného zdražovania prijme nevyhnutné opatrenia na nápravu tohto stavu.“ To znamená, že realita sa tradične značne odlišuje od sľubov politikov.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.